Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Zsolt Gál jóm rozumiem predovšetkým rovnovážny a udržateľný ekonomický rast štátu a z toho vyplývajúci rast životnej úrovne občanov. (Tento vývoj je zmysluplné sledovať v relatívnom vyhadrení, v porovnaní s ostatnými krajinami). Rast na makroekonomickej úrovni je rovnovážny a udržateľný, ak nevedie k veľkej vnútornej a vonkajšej nerovnováhe v ekonomike, čiže ak nie je dôsledkom zvyšujúcich sa schodkov rozpočtu a bežného účtu platobnej bilancie, dôsledkom čoho je výrazný nárast vnútornej a vonkajšej zadlženosti. Podobne, na mikroekonomickej úrovni nemôže dôjsť k veľkému nárastu (medzi)podnikových dlhov ani pohľadávok po lehote splatnosti vo finančných inštitúciách. Kedže v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) je tradične nedostatok (lokálneho) kapitálu - ten už od počiatku transformácie prichádza v značnej miere zo zahraničia -, rast rozpočtových deficitov a verejného dlhu kráča väčšinou ruka v ruke s rastúcim deficitom na bežnom účte platobnej bilancie (ako aj rastúcim zahraničným zadlžením): vytvára sa paralelný deficit, v odbornej terminológii nazývaný ako dvojitý deficit. (Indikátormi (ne)rovnovážneho a (neudržateľného rastu sú teda hlavne deficity verejných rozpočtov a bežného účtu platobnej bilancie a verejný a zahraničný dlh, ale aj dlhy podnikov na mikroekonomickej úrovni.) Hlavným znakom populistickej ekonomickej politiky na Slovensku a v Maďarsku v posledných dvoch desaťročiach bol práve nadmerný (explicitný a/alebo implicitný) rozpočtový deficit a paralelne sa objavujúci vysoký deficit na bežnom účte platobnej bilancie, ktorý vyústil do mohutného nárastu verejného dlhu a zahraničného zadlženia a priviedol tieto krajiny na pokraj ekonomického kolapsu. Nasledovala stabilizácia pomocou reštriktívnej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem s bolestivým sociálnym dopadom (aspoň krátkodobo), väčšinou s využitím asistencie medzinárodných inštitúcií. Tento cyklus populistickej politiky silne pripomína podobné experimenty uskutočňované počnúc 70-tymi rokmi minulého storočia v Latinskej Amerike. Podobnosť je aj v tom, že obe skupiny krajín dobiehali vyspelé krajiny v ekonomickom vývoji s väčším či menším úspechom. Preto môže byť zaujímavé oboznámiť sa aspoň so základnými črtami „klasického“ latinsko-amerického populizmu. Na pôde Inter-americkej rozvojovej banky sa v máji 1990 uskutočnila konferencia o latinsko-americkom populizme, zborník z rokovania bol vydaný nasledujúci rok. V úvodnej štúdii tohto zborníka definovali Dornbusch a Edwards (1991, 7-9) latinsko-americký ekonomický populizmus nasledovne: taký prístup k ekonomike, ktorý zanedbáva riziká inflácie a deficitného financovania (verejných rozpočtov), vonkajšie obmedzenia ako aj reakciu ekonomických aktérov na agresívne netrhové politiky. Tvorcovia politík - s cie174
