Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... bia iba o niečo vyššie náklady, rozložených na veľký počet ľudí. Najväčším problémom aj vo väčšine rozvinutých demokracií je to, že partikulámé záujmy príliš veľkého počtu záujmových skupín vytvoria okolo vlády pavučinu a paralyzujú efektívnu alokáciu zdrojov. Brzdia tým hospodársky rast, ekonomika pracuje pod úrovňou svojho skutočného potenciálu. V zásade od vzniku novodobých demokracií si politicko-ekonomickí myslitelia uvedomovali, že táto forma vlády - aj ked je bola spomedzi existujúcich foriem považovaná za najlepšiu - nemusí viesť k efektívnej ekonomickej politike zabezpečujúcej udržateľný vývoj. Problémy demokracie vyplývali hlavne z princípu väčšinového hlasovania, ale aj z existencie záujmových skupín. V súčasnosti najvýznamnejšia výzva, ktorej stredoeurópske demokracie čelia je fenomén populizmu. Cieľom tejto štúdie je analyzovať jeho ekonomickú časť, čiže populistickú ekonomickú politiku. Domnievam sa, že hlavnou príčinou jej „úspešnosti“ je neustály dopyt po takejto politike zo strany väčšiny voličov, čo úzko súvisí s vyššie opísaným základným problémom demokratického zriadenia, s väčšinovým hlasovaním. V prvej časti štúdie definujem populistickú ekonomickú politiku a porovnám jeho stredoeurópsku verziu s „klasickou“ latinsko-americkou verziou. V druhej časti poukážem na to, prečo je táto politika (predovšetkým jej najdôležitejšia časť, fiškálna expanzia) úplne neúčinná, ba priam deštruktívna v podmienkach malých otvorených ekonomík v strednej Európe. V záverečnej časti sa budem snažiť odpovedať na otázku, prečo sa napriek jej neúčinnosti a škodlivosti politici neustále k tejto politike vracajú. Odpoveďou je reálny dopyt zo strany voličov, prameniaci zo zmesi racionálnych záujmov štátom financovanej väčšiny a zmesi ekonomických hodnôt, myslenia a preferencií velkej časti populácie, ktoré sú z hľadiska hlavného prúdu ekonómie iracionálne. Fenomén populisľickEj eI<onomícI<ej polinky Kým všeobecné definovanie fenoménu populizmu je značne problematické,4 jeho ekonomická časť sa dá popísať ľahšie. V tejto štúdii budem pod ekonomickým populizmom chápať takú politiku, ktorá neváha v prospech krátkodobých politických ziskov obetovať dlhodobý ekonomický vývoj krajiny. Pod krátkodobým politickým ziskom rozumiem predovšetkým popularitu politických strán a lídrov, prejavenú vo voľbách a premietnutú do mandátov a podielu na moci. (Indikátormi popularity sú predovšetkým výskumy verejnej mienky a výsledky volieb, ako aj z nich rezultujúce mandáty v v rôznych zastupiteľských orgánoch.) Pod dlhodobým ekonomickým vývo-173
