Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
9 2 I Stefan Sutaj - Barbara Kacerová Lajos Dinnyés, Erik Molnár, Péter Veres, István Dobi, Gyula Sekfű aj veľvyslanec Georgij Maximovič Puskin. Hneď na začiatku rozhovoru sa premiér L. Dinnyés obrátil na Stalina s prosbou repatriovať maďarských vojnových zajatcov, začať repatriáciu v apríli a ukončiť ju do jesene roku 1948. Stalin odpovedal krátko: „chorošo“.47 Nástup komunistického režimu v ČSR vytvoril podmienky pre zmeny v čsl.-madárských vzťahov (vrátenie štátneho občianstva, ukončenie výmeny obyvateľstva) a prejavilo sa aj pri riešení problematiky maďarských vojnových zajatcov. V apríli 1948 oznamoval čsl. veľvyslanec v Maďarsku František Černý, že Sovietsky zväz začal prepúšťanie maďarských vojnových zajatcov, ktorých bude mesačne presúvať v počte asi 30 000. Žiadal o inštrukcie, ako postupovať v prípade, ak medzi navrátilcami budú asi Slováci.48 V máji 1948 generál Konstantin Dmitrijevič Golubjev49 v rozhovore s čsl. diplomatmi potvrdil, že ČSR bude vyrozumené o všetkých Slovákoch, ktorí sú v radoch maďarských vojnových zajatcov a prejavia záujem o repatriáciu. Zároveň oznámil, že budú presunutí do tábora v Sigete. Už v tejto fáze boli uchádzači o repatriáciu rozdelení do dvoch skupín. Prvá skupina, bývali čsl. štátni príslušníci „z území pŕipadlých dočasne Maďarsku“, o ktorých malo rozhodovať MV (z textu nie je jasné či čsl. alebo sovietske) a Slováci z Maďarska, a druhá, maďarskí štátni občania, o ktorých mali rozhodnúť čsl. orgány. Čsl. orgány mali oznámiť Golubjevovi rozhodnutie o riešení v priebehu niekoľkých dní.50 V júni 1948 bolo v repatriačnom tábore v Sigete v Rumunsku sústredených 3165 bývalých čsl. občanov maďarskej národnosti. Sovietske orgány sa intenzívne dožadovali riešenia ich situácie a nemali námietky voči tomu, aby ich preverili zástupcovia čsl. úradov. 29. júla 1948 čsl. veľvyslanectvo v Moskve dostalo oficiálnu nótu od MID (Ministerstvo inostrannich del), v ktorej žiadalo čsl. stranu, aby rozhodla o repatriácii čsl. občanov z radov maďarských vojnových zajatcov. Podľa tejto informácie išlo o 750 vojnových zajatcov, internovaných v Odese (161 osôb) a Sigete (589 osôb). Sovietske orgány upozorňovali, že internačné tábory boli zriaďované na prechodnú dobu, kedy sa posudzovali žiadosti zajatcov o repatriáciu a zajatci v nich nemali byť dlhšie ako 15-20 dní. Po tejto dobe hrozilo, že ich opäť deportujú do „táboru, pro zajatce a internované“ (do pracovných táborov).51 52 29. júla 1948 pozval k sebe v Moskve gen. Golubjev dvoch pracovníkov čsl. konzulátu v Moskve a naliehal, aby čsl. orgány rozhodli o týchto osobách a ukončila sa repatriácia. „Jsme zvykli, že na nás ostatní zainteresované štáty naléhají abychom urýchlili repatriaci jejich zajatcú. U Vás je to naopak. My musíme Vás prosit, abyste zajatce, které Vám dávame prevzali. Promiňte, ale Váš postup se nám zdá sméšným.“51 47 VOLOKITINA, T. V. et al. Vostočnaja Jevropa..., s. 684. Zápis besedy J. V. Stalina s prezidentom Vengriji Z. Tildi. 48 AMZV ČR Praha, f. TO-Madársko, šk. 20, Depeša z Budapešti z 1.4. 1948. 49 Konstantin Dimitrijevič Golubjev, generálporučík, po vojne riadil repatriáciu sovietskych občanov do vlasti, [online], [cit. 22.11.2016]. Dostupné na internete: <http://forum.valka.cz/topic/view/124957/Golubev-Konstantin-Dmitrijevio 50 AMZV ČR Praha, f. TO-Mad'arsko, šk. 20, Depeša z Moskvy z 17. 5. 1948 Váleční zajatci - repatriace z SSSR. 51 AMZV ČR Praha, f. TO-Mad’arsko, šk. 20, Depeša z Moskvy z 30. 7. 1948 pre ministra V. Clementisa. 52 AMZV ČR Praha, f. TO-Mad’arsko, šk. 20, Depeša z Moskvy z 30. 7. 1948; Váleční zajatci v SSSR - provčfení.
