Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
Poznámky k problematike vojnových zajatcov ...93 Rozhodnutie Československo-maďarskej zmiešanej komisie č. 56 Na 3. rokovaní X. zasadnutia Československo-maďarskej Zmiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva 2. októbra 1948, rokovala komisia o maďarskom návrhu na presídlenie vojnových zajatcov, pridružovaní a vylučovaní a o spätnom presídlení. ČSMZK prijala maďarský návrh na rozhodnutie ČSMZK č. 56.53 Podľa tohto rozhodnutia vojnový zajatec (civilná osoba), ktorý mal trvalé bydlisko v ČSR a jeho rodina bola určená na presídlenie, sa nechce vrátiť do ČSR a usadil sa v Maďarsku, mohol sa na žiadosť presídliť aj s rodinou, ak s tým súhlasila. V takom prípade bol aj zajatec, aj jeho rodina považovaní za presídlených podľa čl. V Dohody o výmene obyvateľstva. Ak bola na presídlenie určená len rodina vojnového zajatca, ktorý sa mal vrátiť do ČSR a zajatec požiadal o presídlenie, mohol sa aj so svojou rodinou presídliť podľa čl. V Dohody. Vojnový zajatec, ktorého rodina sa počas jeho zajatia prihlásila na presídlenie, mohol sa po návrate presídliť na vlastnú žiadosť, aj keď na presídlenie nebol prihlásený. V takomto prípade bol považovaný za presídlenca podľa čl. I Dohody. Ak bol manžel vojnovým zajatcom (civilnou zavlečenou osobou) a jeho manželka sa počas jeho neprítomnosti presídlila do ČSR, mohla sa manželka, prípadne aj s deťmi, presťahovať naspäť do Maďarska, ak o to obaja spoločne požiadali.54 Prijatím tohto rozhodnutia sa vytvorili formálne podmienky pre repatriáciu vojnových zajatcov zo ZSSR v súvislosti s výmenou obyvateľstva. Záver Môžeme konštatovať, že problematika vojnových zajatcov zo ZSSR sa neocitla ani v záverečných sumarizačných dokumentoch o výmene obyvateľstva.55 V záverečnej správe o výmene obyvateľstva sa uvádzal iba odsek o Slovákoch, ktorí sa dostali do ruského zajatia, aj to iba vo formulácii, ktorá nevystihovala celý zložitý problém: „Zbytok Slovákov, ktorý sa z Maďarska nepresídlil, zahrnuje tie osoby, ktoré boli, resp. ešte sú vo vojnovom zajatí, ďalej také, ktoré sa odhlásili alebo také, v ktorých nastali zmeny, pre ktoré sa presídliť nemohli (úmrtie, uzavretie zmiešaných manželstiev a pod.).“56 Problematika vojnových zajatcov sa objavovala v diplomatickej agende aj po roku 1949 ako problém čsl.-madärských vzťahov. Sovietsky zväz repatriáciu zajatcov ukončil. Podľa sovietskej zložky československo-sovietskej komisie pre optáciu a presídlenie v tom čase: „Sovietsky zväz považuje repatriaci válečných zajatcû a internovaných za ukončenou. Sovietska místa v budoucnosti nebudou se zabývati hromadnými seznamy válečných zajatcû a internovaných ajsou ochotná prihlížeti ve výjimečných prípadech jen individuálním žádostem. Toto sdélení je oficielní.“57 53 SNA Bratislava, f. ČSMZK, šk. 1, Zápisnica z 3. rokovanie X. zasadnutia Československo-maďarskej zmiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva z dňa 2. októbra 1948 v Budapešti, nespracovaný fond. 54 SNA Bratislava, f. ČSMZK, šk. 1, Rozhodnutie ČSMZK č. 56, nespracovaný fond. 55 Národní archív České republiky Praha (ďalej NA ČR), f. Űrad Predsedníctva vlády (ďalej ÚPV), šk. 1112, Ukončenie presídlenia podlá Dohody o výmene obyvateľstva 22. 2. 1949; Informácia pre predsedu vlády a v správe Osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy; Ukončenie presídlenia podľa Dohody o výmene obyvateľstva; Správa o výsledkoch činnosti a výdavkoch. 56 NA ČR Praha, f. ÚPV, šk. 1112, Ukončenie presídlenia podľa Dohody o výmene obyvateľstva 22. 2. 1949; Informácia pre predsedu vlády; Ukončenie presídlenia podľa Dohody o výmene obyvateľstva; Správa o výsledkoch činnosti a výdavkoch. 57 AMZV ČR Praha, f. GS-A, šk. 187, Záznam z rokovania na MIDu 28. 4. 1949.
