Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
Poznámky k problematike vojnových zajatcov ...87 Kroky k repatriácii maďarských vojenských zajatcov zo ZSSR Čsl. diplomacia sa v súvislosti s Dohodou o výmene obyvateľstva začala zaujímať o osud Slovákov z Maďarska (a arbitrážneho územia) v ruských zajateckých táboroch. MZV požiadalo nótou z 20. augusta 1946 odoslanou na sovietske veľvyslanectvo v Prahe, aby sovietske úrady zvážili prepustenie maďarských občanov slovenskej národnosti, ktorí mali domovskú príslušnosť v Maďarsku.27 V dokumente sa konštatovalo, že mnohí Slováci, ktorí museli narukovať do maďarskej armády, boli nasadení na východný front, sa dostali v ZSSR do zajatia v rokoch 1941 - 1945 a teraz by radi použili „dobrodiní čs. maďarské dohody o výmene obyvatelstva a prestehovali se do ČSR“. Konštatovalo sa, že lehota na podanie prihlášky je presne stanovená a bolo by vhodné, aby sa dostali do svojich domovských obcí v Maďarsku, aby si mohli podať prihlášku na presídlenie. Aj tu sa čsl. diplomacia usilovala o zabezpečenie takého variantu, ktorý by zvýšil počet prihlásených Slovákov na výmenu obyvateľstva.28 Po zložitých rokovaniach a problémoch súvisiacich s dôsledkami Parížskej konferencie 1946, vnútropolitickými opatreniami v riešení maďarskej otázky v ČSR a snahou Maďarska zablokovať realizáciu výmeny obyvateľstva, sa obnovili rokovania o reálnom spustení výmeny obyvateľstva. Po vzájomných kompromisoch (čsl. strana ukončila presídľovanie Maďarov do Čiech, maďarská strana súhlasila so začatím výmeny) sa v apríli 1947 reálne začala výmena obyvateľstva. Aj realizačná fáza bola plná problémov a prerušení.29 Okrem Československo-maďarskej zmiešanej komisie (ČSMZK), ktorá vydávala svoje rozhodnutia o mechanizme uskutočňovania výmeny, boli konkrétne kroky vo výmene obyvateľstva stanovené na rokovaniach v Piešťanoch 30. - 31. mája 1947. Piešťanský protokol stanovoval technické riešenie niektorých otázok súvisiacich s výmenou obyvateľstva (tempo výmeny, činnosť ČSMZK, realizáciu čl. I, IV a V Dohody) a niektoré dodatky súvisiace s realizáciou výmeny. Podľa §9 Piešťanského protokolu, ktorý sa týkal osôb prihlásených na presídlenie podľa čl. I Dohody a Dodatku k čl. I Dohody, prihlášky, ktoré podali manželky v mene vojenských zajatcov a civilných zajatých osôb sa považovali za platné: „i. potvdí-li manžel, který se mezi tím vráti, prihlášku pred 1. záŕím 1947; ii. nebo pŕedloží-li manželka pred 1. záŕim 1947 sdélení adresované jí jejím manželem poštovní cestou, némžjejí manžel prohlašuje, že souhlasí s prihláškou podanou i jeho jménem za účelem presídlení do Československa; iii. a/ nebo-li prokáže manželka potvrzením jež vydal Maďarský Červený kríž, že nebylo možné opatŕiti pred 1. záŕim adresu jejího manžela; b/ do 14 dnù ode dne podpisu tohto Protokolu zarídí maďarská vláda čeho treba, aby maďarský Červený kríž vydával manželkám, které o to požádají potvrzení o némž se mluví v ods. 3a. Neodpoví-li maďarský Červený kríž pred 1. záŕim 1947. Prokáže-li žadatelka, že se obrátila na maďarský Červený kríž pred 1. červencem 1947, bude válečný zajatec nebo zajatá civilná osoba pro účely Dohody považovaná 27 AMZV ČR Praha, f. GS-A, šk. 173, Materiál bez názvu, bez dátumu o Slovákoch v maďarskej armáde, ktorí boli zajatí v Rusku. 28 AMZV ČR Praha, f. GS-A, šk. 173, Materiál bez názvu, bez dátumu o Slovákoch v maďarskej armáde, ktorí boli zajatí v Rusku. 29 BOBÁK, Ján. Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom (1947 - 1948). Bratislava : Kubko Goral, 1994, 51 s. ŠUTAJ, Štefan. Obnovenie rokovaní o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom po podpísaní mierovej zmluvy v roku 1947. In: IVANIČKOVÁ, Edita et al. Kapitoly z histórie stredoeurópskeho priestoru v 19. a 20. storočí. Pocta k 70-ročnému jubileu Dušana Kováča. Bratislava : Historický ústav SAV, 2011, s. 378-400.
