Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Štefan Šutaj - Barbara Kacerová: Poznámky k problematike vojnových zajatcov v súvislosti s výmenou obyvatelstva medzi Českoslovesnkom a Madarskom
8 8 I Štefan Šutaj - Barbara Kacerová za osobu pohrešovanou. d Potfebuje-li manželka válečného zajatce nebo zajaté civelné osoby svolení poručenského úradu, aby mohla volné nakladati s majetkem sveho manžela nebo svých detí, zarídi maďarská vláda čeho je treba, aby jí byl dáno povolení zavčas, dl Ustanovení odstavce i, ii, bude používáno obdobné na prihlášky, podané rodiči pro jejich deti starší 18 let, které nejsou ženatý nebo vdány a kteréjsou válečnými zajatci nebo civilními zajatými osobami.“30 Piešťanský protokol nebol nikdy maďarskou stranou podpísaný (ratifikovaný), ale obe strany podľa neho postupovali, najmä v prípade, ak im to vyhovovalo. Neochotu maďarskej strany rešpektovať bratislavské a piešťanské dohody a vracanie sa k problémom, ktoré už raz boli vyriešené (rytmus výmeny, vojnoví zajatci a stanovenie množstva vagónov), považovala čsl. strana za hlavnú príčinu neúspechov ďalších rokovaní.31 Maďarská strana pri rokovaniach o realizácii výmeny obyvateľstva argumentovala, že musí zabezpečovať transporty vojenských zajatcov vracajúcich sa zo ZSSR. V čsl. stanovisku k tejto otázke sa pripomínalo, že transporty vojenských zajatcov zo ZSSR nemôžu výrazne ovplyvniť dopravu, pretože zo ZSSR prichádza denne maximálne jedna vlaková súprava.32 Vojnoví zajatci, ktorí po intervencii maďarskej vlády boli uvoľňovaní zo zajateckých táborov v ZSSR, boli umiestňovaní do sústreďovacích (internačných) táborov na území ZSSR, Rumunska a Maďarska. Nemohli sa vrátiť späť do svojho pôvodného bydliska na južnom Slovensku. Čsl. strana to zdôvodňovala tým, že títo vojaci prijali maďarské štátne občianstvo, v maďarskej armáde bojovali proti Sovietskemu zväzu a stratili čsl. štátne občianstvo, lebo jednoznačne nemôžu dokázať, že bojovali proti fašistickým vojskám a diktátorským režimom. Považovali ich teda za cudzincov a jednoznačne odmietali, aby sa títo vojaci - cudzinci, vrátili späť na územie ČSR. Problém bol komplikovaný aj tým, že rodiny niektorých vojenských zajatcov už boli presídlené do Maďarska, iné boli na zoznamoch na presídlenie podľa článku V Dohody a niektorí zo zajatcov sa na tieto zoznamy ani nedostali. V júli 1947 došlo k zastaveniu repatriácie maďarských vojakov zo zajatia zo ZSSR. Do tejto súvislosti môžeme dať aj korešpondenciu medzi čsl. a sovietskou diplomaciou o tejto otázke. F. Bodrov, radca sovietskej ambasády požiadal 28. júla 1947 čsl. MZV o odpoveď na tri zásadné otázky. Druhá z nich sa týkala maďarských vojnových zajatcov, ktorí mali predtým čsl. štátne občianstvo. V liste sa písalo: „Sovétska vláda se táže, zda vojenští zajatci maďarské národnosti, ktefí byli československými státními príslušníky pred okupací budou v pŕípadé reptriace Československem prijatí, čili nie. Sovétske vláde jde o to, aby v této otázce obdržela oficielní stanovisko československé vlády, které ji bude pro dalšípostup smérodatní.“33 V návrhu odpovede, ktorú schválil Jan Masaryk 1. augusta 1947 sa uvádzalo už predtým prezentované stanovisko. Podľa čsl. úradov ide o cudzích štátnych príslušníkov, ktorí navyše v radoch nepriateľskej armády bojovali proti spojencom aj čsl. armáde v ZSSR. Preto ČSR nepripustí ich návrat na čsl. územie.34 30 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 120, Piešťanský protokol, s. 5-6. 31 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Verbálna nóta č. 2859/pol-1947 zo 4. 7. 1947, č. 4697, Návrh úpravy par. 1. 32 AMZV ČR Praha, f. PO, šk. 125, Verbálna nóta č. 2859/pol-1947 zo 4. 7. 1947, č. 4697. 33 AMZV ČR Praha, f. GS-A, šk. 187, Záznam rozhovoru s radcom sovietskej ambasády v Prahe E Bodrovom z 28. 7. 1947 vo veci oficiálneho čsl. stanoviska k problematike zajatcov maďarskej národnosti, ktorí boli predtým čsl. štát. príslušníkmi. Ostané dve otázky sa týkali práce palestínskeho výboru OSN a rokovania Československa s USA. 34 AMZV ČR Praha, f. GS-A, šk. 187, Návrh odpovede MZV sovietskemu chargé d 'affaires F. Bodrovovi vo veci zajatcov maď. nár. z 31. 7. 1947.
