Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
Malenkij robot” a plány o československom národnom štáte 69 výmena obyvateľstva, deportácie z Československa a reslovakizácia totiž nielenže postihli počtom oveľa väčšiu skupinu ľudí, ale dotknuté komunity to mohli prežívať aj ako závažnejšiu traumu, a tak spomienka na tieto udalosti pravdepodobne prevýšila udalosti spojené s malenkij robotom. Udalosti, ktoré sa prihodili tisíckam slovenských Maďarov na konci roku 1944 a začiatkom roku 1945 mali viacero rozmerov. Na jednej strane boh súčasťou násilného preformovania regiónu sovietskou expanziou, ale aj procesu, počas ktorého chceli Maďarov (či už žijúcich na území Maďarska alebo na území niektorého z nástupníckych štátov) kolektívne potrestať za skutočné alebo domnelé krivdy, a nie náhodou sa stali súčasťou násilných prostriedkov slúžiacich na budovanie československého národného štátu, pričom tieto jednotlivé aspekty sa spojili a mali tragický dopad na dotknuté obyvateľstvo. Z toho dôvodu, všetky udalosti spojené so slovenskými Maďarmi, ktoré sa odohrali v poslednej fáze vojny - s dôrazom na masové odvlečenie maďarského obyvateľstva - sa nedajú pochopiť bez znalosti spolupráce medzi československou politickou elitou vedenou Edvardom Benešom a Sovietmi. V československo-sovietskej dohode uzatvorenej v decembri 1943 totiž Sovieti, výmenou za to, že im Beneš osudovo pripútala svoju krajinu k Sovietskemu zväzu, (súhlasil s tým, aby sa československá zahraničná aj domáca politika zosúladila so sovietskymi záujmami), ubezpečili o plnej podpore plánu o vybudovaní čisto slovanského Československého štátu.9 To znamená, že ak sa rozprávame na tému „malenkij robot“, ktorý postihol slovenských Maďarov a Nemcov, treba hovoriť nielen o zodpovednosti vtedajších predstaviteľov sovietskej moci, ale aj samotného Československa. Boh dve formy odvlečenia slovenského civilného obyvateľstva Sovietmi. Prvá forma zahrňovala deportácie jednotlivcov, ktorí boh počas vojny politicky exponovaní a boh Sovietmi pokladaní za vojnových zločincov, alebo takých osôb, ktoré sa dostali do pozornosti sovietskych bezpečnostných orgánov z nejakého iného dôvodu. Tento typ deportácií sa týkal celého obyvateľstva Slovenska, tak Slovákov, ako aj Maďarov či Rusínov. Za týmto typom odvlečení nie raz stáli také udania, ktoré dostali Sovieti od komunistov či partizánov,10 11 ale stávalo sa aj to, že do sovietskych pracovných táborov sa dostali sympatizanti antifašistických odbojov, či ich samotní aktéri. Síce sa represálie tohto typy dotýkali celého územia krajiny, avšak preskúmajúc zoznamy, ktoré sa nachádzajú v písomných materiáloch Povereníctva vnútra sa dá povedať, že napriek tomu najviac obetí pochádzalo z východných regiónov, zo Šariša, Zemplína a Spiša, kam sa sovietska moc dostala rýchlejšie než do západných oblastí.11 Individuálne deportácie sa výrazne dotýkali aj slovenských Maďarov, kam spadá aj odvlečenie desiatich vedúcich funkcionárov Maďarskej strany (medzi nimi aj Jánosa Esterházyho), ku ktorému došlo v júni 1945. Individuálne deportácie sa v podstate začali príchodom sovietskych vôjsk. Síce s klesajúcou intenzitou, ale pokračovali aj v mesiacoch po skončení vojny, ba dokonca aj v nasledujúcich rokoch. 9 O tom, ako sa staval Sovietsky zväz k plánom o vytvorení československého národného štátu viď: ZSELICKY, Béla. Beneš, a magyar kérdés és a Szovjetunió 1943 - 1948. In: Múltunk, 2005, č. 2. s. 36-72. 10 JUŠČÁK, P. Odtečení..., s. 25-35. 11 Slovenský národný archív (ďalej SNA), fond (ďalej f.) Povereníctva vnútra (ďalej PV).
