Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
70 Attila Simon Druhý typ deportácií tvorili skupinové (masové) deportácie. V tomto prípade odvliekli z jednotlivých obcí/miest takmer celé mužské obyvateľstvo (niekedy aj ženy) z dôvodu obnovy škôd spôsobených vojnou, pričom odvlečenie sa ani len nepokúsili podložiť nejakými obvineniami. V tomto prípade však môžeme hovoriť už aj o etnickom špecifiku, pretože tento typ masových deportácií sa na území Slovenska týkal predovšetkým maďarského a nemeckého obyvateľstva. Ťažisko deportácií na „malenkij robot“ sa sústredilo do 67 sídiel v oblasti Medzibodrožia a Užskej oblasti obývaných Maďarmi, ale dotkli sa aj nemeckých komunít na Spiši, ďalej okresu Moldavy nad Bodvou na území historickej Abovskej župy, ako aj jednotlivých sídel na Gemeri. Smerom na západ však môžeme hovoriť už len o deportáciách menších skupín obyvateľstva, respektíve o odvlečení jednotlivcov. Táto štúdia sa zaoberá osudom slovenských Maďarov deportovaných na „malenkij robot“. Práca kladie dôraz ani nie na samotné deportácie a predstavenie života v pracovných táboroch, tu totiž nachádzame veľa podobností s udalosťami Maďarov deportovaných na „malenkij robot“ z územia Maďarska či Podkarpatskej Rusi. Namiesto toho sa budem snažiť predstaviť slovenské špecifiká, a to s dôrazom na to, ako sa zachovalo oficiálne československé vedenie v prípade otázky návratu deportovaných domov. Súčasne je dôležité spomenúť, že odvlečenie civilného obyvateľstva nemôžeme striktne oddeliť od otázky vojnových zajatcov. A to nielen preto, že Sovietsky zväz využíval obe skupiny na nútené práce ako akúsi osobitú náhradu za vzniknuté škody, ale aj preto, lebo osud osôb odvlečených na „malenkij robot“ bol po ich príchode do lágrov nielenže totožný s osudom vojnových zajatcov - ako to utvrdili aj pamätníci - ale v lágroch boli v podstate pokladaní aj za vojnových zajatcov. Z toho vyplýva aj dôvod, prečo som sa v tejto štúdii nesnažil o umelé odlúčenie príbehu vojnových zajatcov a civilných občanov. *** Ako je známe, zozbieranie a odvlečenie obyvateľstva maďarskej národnosti podliehajúcich vojenskej povinnosti do zajateckých táborov sa začalo v Podkarpatskej rusi operatívnym nariadením č. 0036, ktoré bolo schválené Vojenskou radou 4. ukrajinského frontu 12. novembra 1944.12 Deportácie obyvateľstva maďarskej národnosti sa však nezastavili pri vtedy ešte ani neexistujúcej sovietsko-československej štátnej hranici, ale pokračovali aj v oblasti Medzibodrožia a v Užskej oblasti, ktoré sú dnes súčasťou Slovenska. Prebiehali tým istým spôsobom a pravdepodobne taktiež na základe prísne tajného nariadenia č. 0036.13 Prvý deň deportácií na „malenkij robot“ bol na území Slovenska 1. decembra 1944. Deportácie sa ukončili niekedy koncom februára 1945, kedy došlo už aj k odvlečeniu obyvateľstva z okresu Moldava na Bodvou ležiaceho na západ od Košíc. Prvá fáza deportácií z územia Medzibodrožia spadá medzi 1. a 6. december 1944, kedy povolali na trojdňové práce mužské obyvateľstvo zo 17 sídel. Plánovitosť a etnický charakter tejto akcie dokazuje fakt, že medzi 17 vybranými sídlami sa nachádzali všetky významnejšie sídla regiónu obývané maďarským obyvateľstvom, ktoré mali zároveň silný vplyv aj na okolité dediny 12 DUPKA, György. A mi Golgotánk. A kollektív bűnösség elvének alkalmazása a kárpátaljai magyarokkal és németekkel szemben. Ungvár; Budapest : Szolvai Emlékpark Bizottság, 2012, s. 32. 13 M. Polišenská v prípade masových deportácií slovenského civilného obyvateľstva spomína opatrenia týkajúce sa internácie a deportácie do sovietskych pracovných táborov v spojitosti s rumunskými, juhoslovanskými, bulharskými a československými Nemcami, vydané sovietskym vedením 16. decembra 1944. Avšak keď toto opatrenie uzrelo svetlo sveta, deportácie boli na území Medzibodrožia už v plnom prúde. Porovnaj: POLIŠENSKÁ, M. Čechoslováci..., s. 254.
