Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
GULAG a ženský fenomén ...59 Práca žien v lágroch V táboroch vykonávali ženy veľmi často tú istú prácu ako muži. Pracovali v povrchových aj hlbinných baniach pri dolovaní rúd, v lesoch pri ťažbe dreva, pri stavbe ciest. Stáročné stromy pílili s ručnými pílami a sekerami, denné normy boli tvrdé. Drevo zvážali na saniach, záprah bol prirodzene ľudský. Oblasť Kolymy patrí medzi najviac nehostinné oblasti, zima trvá osem mesiacov a teploty tam klesajú pod mínus 50 stupňov Celzia. V povojnovom čase bola hranica pre prácu vonku znížená z - 50° C na teplotu - 40° C stupňov Celzia. Ženám sa niekedy pošťastilo dostať sa aj k ľahšej, menej vyčerpávajúcej práci, napr. pri krájaní chleba, v kuchyni, umývaní riadu, v ošetrovni. Boli to privilegované miesta, o ktoré bol veľký zápas, pretože podobné pracovné zaradenia znamenali aspoň nádej na prežitie. Takto sa podarilo prežiť tvrdý láger na Vorkute Cecílii Kováčovej. Pred fáraním do bane ju zachránili jazykové znalosti - paradoxne, tieto znalosti jej čiastočne pomohli do lágra. Získala miesto u táborovej lekárky, najprv pri písaní receptov, neskôr ako ošetrovateľka.29 Irena Kawaschová pracovala na Kolyme v oblasti Elgenu pri dolovaní zlata. Do večne zmrznutej zemi vykopali jamu, vložili do nej výbušninu a po odstrele triedili zlatonosnú horninu. Norma bola dva gramy zlata na deň. Ktorá nesplnila normu, dostala obmedzené množstvo jedla, takže ženy zomierali buď od vysilenia, alebo od hladu. Po troch rokoch utrpela v bani ťažký úraz a po vyliečení pracovala v kuchyni. Neskôr sa dostala k ošetrovateľkám a toto nové zaradenie jej zachránilo život.30 Mierne lágre V lágroch v európskej časti ZSSR pracovali ženy v miernejšom režime, no jeho miernosť je len iluzórna, bola aspoň v prijateľnejších klimatických podmienkach. Pracovné prostredie malo spravidla minimálnu prípravu pre pracovné výkony. Do niektorých baní aj ženy vstupovali po rebríkoch, výťahy boli častou príčinou smrteľných úrazov, mechanizácia na poliach bola v podobe rýľov, stromy v tajge pílili ručnými pílami, sane s popíleným drevom vláčili trestanci. Úrazy vznikali z najrozličnejších dôvodov. Predovšetkým sa porušovali elementárne bezpečnostné predpisy. Predstava sovietskej moci o tom, že trestanci sú určení len na výkon práce a nemajú nijaké práva ich viedla k presvedčeniu, že akékoľvek zlepšovanie pracovného prostredia je nadbytočné. V baniach na Donbase ženy tlačili vagóny k výťahom. „Keďsa vagón vykoľajil, musela som sa zohnúť, zaprieť sa plecom a pridvihnúť. Len plecom, rukami sa to nedalo. Mala som 22 rokov a koľko som sa naplakala f.. J.“31 29 Rozprávanie C. Kováčovej. Lekárka po prepustení bývala na Kryme a celý život bola pod dohľadom tajnej polície. Kováčovcom sa napriek tomu podarilo lekárku navštíviť a pozvať ju do ČSSR. Nahrávka, archív Peter Juščák. 30 Záznam rozprávania syna Jána Antala, archív Peter Juščák. 31 Sorgerová, Margita, nahrávka, archív Peter Juščák.
