Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
58 Peter Juščák v ZSSR náramne jednoduché a táto rozvoľnenosť morálky priniesla enormnú neúctu k ženám. Ako však hovoria skúsenosti našich internovaných, táto neúcta sa rovnakou mierou dokázala prezentovať aj vo vzťahoch smerom od žien voči mužom. Vo svojich výpovediach sa bývalí odvlečení pozastavujú nad absenciou elementárnej úcty medzi oboma pohlaviami. Andrej Prusák okúsil ako ich viedli po skupinkách do budovy kúpeľov v lágri. Ženský personál si z mužskej nahoty nerobil nič a ženy sa na rozpakoch nahých mužov dobre zabávali. Ivan Kováč rozprával o očiste v lágri, ktorú vykonávali ženy: „Holili nás na celom tele proti všiam, aj na ohanbí. Žena zručne chytila do ruky ohanbie a raz dva bola s prácou hotová. Boli sme z toho zhrození a pýtali sme sa, ako je to možné. Povedali nám, že ruská žena si mužské ohanbie váži a neodreže ho britvou, ako by to mohol urobiť hociktorý chlap, keďsa napáli. Toto holenie sa volalo sanitarnaja obrabotka. V Kyjeve obrabotala pekná mladá doktorka. V ruke mala silnú žiarovku a hľadala hmyz. Jednému Rusovi sa pritrafilo, že sa mu pritom stoporil úd. Lekárka mu po ňom s posmechom plesla dlaňou a hneď sa schladil.“25 „Po kúpeli sme sa dostali do holičstva, pravdaže nahí. Ženy sa činili okolo nás. Vyholenie hlavy, pod pazuchou, potom ma chytili za vtáka a ešte aj medzi sebou žartovali - odrežeme mu ho, alebo mu ho necháme? Vrchná sestra žartovala - nechaj mu ho, možno ho ešte budepotrebovať(...). Pozrel som sa do druhého holičstva kde holili ženy. Do ohanbia im vložili okrúhlu ruskú varechu, jeden ťah napravo, druhý naľavo a cicka bola oholená. Do prezliekame dievčat sa vkradli strážnici, aby si vybrali jeden dva najlepšie kusy na večer. Tu už hanblivosť dávno vymrela ale aj láska sa stala neznámym pojmom.“26 František Kaleta sa pred táborovou ošetrovňou stal svedkom rozhovoru lekára s lekárkou, ktorý ho úplne zmiatol: „Kapitán lekár stál pred budovou s lekárkou a rozprávali sa. Odrazu sa lekár otočil k múru, vycikal sa a potom hovorí lekárke: Kaťa, poď dnu, ideme „nemnožka popizdiť(...).“27 28 Štefan Luťanský, spomínal na gymnazistku so žltými vlasmi. Jej rodina bola vyvezená, matka bola v ženskom tábore na Kolyme. „Dali ju sem, aby robila sanitárku a v noci nahrádzala niektorému funkcionárovi manželku. V táboroch sa o vybratú ženu hrali karty, kto vyhral, ten ju mal (,..).“2S Aj tu predstavovala žena-otrokyňa jednu z najsmutnejších kapitol zotročenia človeka. Nielenže musela pracovať rovnako ťažko ako muž, ale naviac bola nútená predávať svoje telo, aby nezomrela hladom. Prostitúcii sa oddávali ženy bez pohľadu na svoje niekdajšie postavenie. Žena počas svojho pobytu v táboroch až na nepatrné výnimky strácala vedomie ženskej i ľudskej dôstojnosti a pretrhala všetky putá s minulosťou, pretože len máloktorá verila, že sa vráti k rodine. 25 JUŠČÁK, P. Odvlečení..., s. 189. 26 KÁNYÁI, Štefan. Poviem to teda vám všetkým... Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2010, s. 89. 27 JUŠČÁK, P. Odvlečení..., s. 159. 28 LUŤANSKÝ, Štepán. Pečorlag. Praha : Argo, 1999, s. 225.
