Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
56 Peter Juščák Ďalšia kapitola plošných deportácií patrí ruským emigrantom z čias revolúcie v roku 1917. Takto bola v Čechách zavlečená Viera Sosnarová so sestrou a matkou ako ruské emigrantky.15 Celkove z ČSR odvliekli asi 1000 bývalých emigrantov z Ruska16 a deportovali ich spravidla do najťažších lágrov. Podozrenie rovná sa trest Vyšetrovatelia v krutosti a násilí nijako nerozlišovali medzi ženami a mužmi. Snaha o úspechy pri odhaľovaní špiónov a nepriateľov ZSSR ich nezastavilo ani pri tehotnej Irene Kawaschovej z Kežmarku. Je isté, že niekto ju udal. Bola to manželka kolárskeho majstra a žena z domácnosti, obvinili ju zo špionáže. V tom čase bola tehotná, ale jej tehotenstvo nebolo poľahčujúcou okolnosťou ako sa domnievala a argumentovala obvinená. Stal sa pravý opak, jej tehotenstvo označili za kamufláž pre špionážnu činnosť. Bývalý agent NKVD Anatolij Granovskij, v knihe spomienok uvádza, že najdôležitejšie boli počty odhalených a odsúdených špiónov a fašistov.17 Prípad Kawaschovej ukazuje na to, že NKVD v snahe zabezpečiť dostatok odsúdených nerešpektoval žiadne argumenty. Tehotnú Kawaschovú odsúdili na 15 ročný trest nútených prác.18 Zatiaľ nepoznáme bližšie počty takto odsúdených žien. Vojenské tribunály, tzv. trojky pracovali v súlade so Stalinskou predstavou o vine a treste. Hĺbka podozrenia sa rovnala výške trestu. Máme mnohonásobné výpovede „súdených“ občanov, kde sa proti stanoveným trestom bránili svojou nevinou a absenciou dôkazov. Odpoveď vyšetrovateľa veľmi často znela v súlade s iracionálnym represívnym bolševickým postojom - my vieme, že ste nevinný. Keby ste boli vinný, dostali by ste oveľa prísnejší trest.19 Deportované ženy nemeckej a maďarskej národnosti boli spravidla ženami v domácnosti, často so základným vzdelaním. Obvinenia z politickej či nepriateľskej činnosti boli absurdné, ale vypočúvali ich v duchu dopredu stanovenej viny. Internovaní občania, muži a rovnako aj ženy neboli objektom vyšetrovania pre domnelé trestné činy, ale objektom určeným do pracovného tábora. S týmto postojom pracovali vyšetrovatelia, prirodzene, bez dôkazov, obhajoby, často aj bez prekladateľov. Protokoly z výsluchov ich donútili podpísať vydieraním, alebo násilím. Niektoré ženy sa pred vyšetrovateľov ani nedostali,20 takže sa nikdy nedozvedeli z čoho sú obvinené, aký majú trest a aký bude jeho výkon. Výnimočný trest za výnimočných okolností dostala osemnásťročná Cecília Kováčová pôvodom z Bardejova. Sovietski vojaci ju 27. januára 1945 našli medzi 7600 živými väzňami koncentračného tábora v Osvienčime.21 15 KUPKA, Jiŕí S. Krvavé jahody. Praha : Mladá fronta, 2008, 205 s. 16 BYSTROV, Vladimír. Űnosy československých občanu do Sovétského svazu v letech 1945 - 1955. Praha : Themis, nakladatelství tiskárny MV, p.o., 2003,343 s. 17 GRANOVSKIJ, Anatolij. Byljsem agentem NKVD. Jindŕichúv Hradec : Stefanos, 2003,288 s. 18 Záznam rozprávania syna Jána Antala, archív Peter Juščák. 19 Táto argumentácia sa objavuje v mnohých, na sebe nezávislých výpovediach odvlečených. 20 Elena Puchyová sa pred vyšetrovateľa nedostala, v lágri strávila 3,5 roka, nahrávka rozhovoru, archív Peter Juščák. 21 Cecília Kováčova, nahrávka rozhovoru 2004, archív Peter Juščák.
