Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD
34 Stanislav Mičev V prísne tajnej odpovedi je uvedené, že vo všetkých táboroch NKVD sa nachádzalo 497 vojnových zajatcov z Čiech a Slovenska, z toho bolo 118 Čechov a 379 Slovákov. Celkom 196 osôb prejavilo záujem posilniť československé jednotky v ZSSR. Títo budú sústredení do táborov blízko Moskvy, kde budú preverení a následne bude možné zodpovedať otázku, či im bude vyplnená ich prosba, (...pošle čego bűdet rešen vopros o vozmožnosti napolnenja ich prosby.).27 Gen. mjr. Petrov písal 29. septembra 1943 Berijovi, že do Novochoperska, kde sa formuje československá jednotka bolo štyrmi osobnými vagónmi za sprievodu jeho zástupcu plk. Voronova odtransportovaných 229 vojenských zajatcov, z ktorých boli 4 dôstojníci, 29 bolo poddôstojníkov a 196 vojakov. Bol to v poradí druhý transport do jednotky plk. Svobodu.28 Brigáda bola v priebehu októbra posilnená ďalšími 233 mužmi, čo oznamoval gen. mjr. Petrov veliteľovi brigády plk. Svobodovi s presvedčením, že „vojaci a dôstojníci veliaci vašim jednotkám v nastávajúcich bojoch upevnia slávu československých zbraní a priblížia čas rozbitia najhoršieho nepriateľa všetkých slovanských národov - nemeckého fašizmu“.29 30 Podľa hlásenia z 29. októbra 1943 bolo „v Krasnogorskom tábore č. 27 NKVD v súčasnej dobe 111 vojnových zajatcov Čechoslovákov, ktorý podali žiadosť o dobrovoľný vstup do československej časti plukovníka Svobodu, bojujúcej na strane Červenej armády. Všetkých 111 ľudí vojnových zajatcov Čechov je preverených a ich preprava k jednotke plukovníka Svobodu je odsúhlasená splnomocneným SNK - komisárom Štátnej bezpečnosti súdruhom Žukovom. Prosím o vaše rozkazy o ich odtransportovaní do brigády československej jednotky plukovníka Svobodu do mesta Buzuluk v Čkalovskej oblasti“.20 K vstupu do československej jednotky v ZSSR mali samozrejme vojnoví zajatci rôzne pohnútky. Napriek tomu, že s nimi orgány NKVD zväčša zaobchádzali lepšie ako s inými zajatcami situácia v zajateckých táboroch NKVD nebola dobrá. Tábory neboli dostatočne vybudované, chýbali základné veci a strava bola nedostatočná. Vo vstupe do novo sa tvoriacich jednotiek videli mnohí východisko z tejto neľahkej situácie. Nemožno však podceňovať ani faktor boja proti fašizmu a nacizmu, s ktorého prejavmi sa hlavne príslušníci okupačných armád stretávali v dennej praxi. Svoje určite zohrala aj sovietska propaganda, ktorá využívala prvky slovanskej spolupatričnosti. Mnohí sa tomuto trendu prispôsobili. Ich výzvy boli často pretkané prvkami demagógie, ktorá však celkom prirodzene vyrastala zo situácie, v ktorej sa nachádzali. V sovietskych archívoch sa zachovalo množstvo listov a výziev: „S hlbokým pohnutím svojho srdca prihováram sa k Vám - drahí moji bratia! Prihováram sa k Vám v mene nás všetkých, ktorí sme tu- v bratskej zemi -as opravdivým z duše prýštiacim nadšením pripravujeme sa k víťaznému boju a k pochodu k Vám - do našej rodnej zeme.“ „Vzkypela v nás horúca detvianska krv, ozvali sa hlasy našich neohrozených predkov bijúcich sa za práva Slovákov v dobách revolučných na čele so Štúrom. Nemohli a nechceli sme prevziať na naše hlavy kliatbu spečatenú krvou tých, v ktorých Štúr mal dobrú oporu (...)“ 27 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 537, s. 1-2. 28 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 538, s. 31. 29 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 537, s. 68. 30 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 539, s. 1.
