Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD
24 Stanislav Mičev najdôležitejšie nariadenia a normy najvyšších zákonodarných a výkonných orgánov štátu a tiež dokumenty NKVD a MV ZSSR, ktoré zachytávali všetky stránky života vojnových zajatcov od ich zajatia až po repatriáciu. Druhá a tretia časť sa venovali osobitne problematike zajatcov pri Stalingrade, pričom tretia zachytila práce nemeckých zajatcov. V roku 2004 vo Volgograde vyšla štvrtá časť dokumentov pod názvom Hlavná správa vojnových zajatcov a internovaných NKVD - MV ZSSR 1941-1952, na príprave a realizácii ktorého sa podieľali aj pracovníci Ruského štátneho vojenského archívu. Zväzok obsahuje základné dokumenty o zriadení, činnosti a rozpustení Správy. Piata časť dokumentov vyšla v dvoch knihách. Prvá časť v roku 2005 a druhá časť v roku 2006 pod názvom Regionálne štruktúry GUPVI NKVD - MV ZSSR 1941 - 1951. V roku 2005 vyšli aj dokumenty kolektívu maďarských a ruských archivárov a historikov pod názvom Maďarskí vojnoví zajatci v ZSSR. Dokumenty 1941 - 1953. Výstupom dlhodobej práce bola nielen táto publikácia, ale aj velká výstava, ktorá bola prezentovaná v Moskve a neskôr v Maďarsku. Práve táto prezentácia ma priviedla k myšlienke venovať sa výskumu problematiky slovenských vojnových zajatcov v ZSSR. Samotný archívny výskum v ruských archívoch bol samozrejme hlavne z finančného hľadiska veľmi náročný. Trvalo v podstate štyri roky, keď sa za aktívnej účasti pracovníkov Ruského štátneho vojensko-historického archívu podarilo zhromaždiť všetky základné relevantné dokumenty k danej problematike. Výskum nadviazal na predchádzajúci, no nedokončený výskum pracovníkov Múzea SNP, ako aj iných vedeckých pracovísk, ktorý sa začal v roku 1996.1 V Českej republike sa venoval tematike väzňov z územia Československa kolektív výskumníkov pod vedením Mečislava Boráka. Pôvodne bol výskum zameraný na roky 1944 - 1953 v súvislosti so zákon o odškodnení občanov Českej republiky, ktorý bol pripravovaný Parlamentom Českej republiky. Ako sa však ukázalo výskum bolo potrebné rozšíriť a to aj o oblasť, ktorá je cieľom mojej práce, teda o vojnových zajatcov. „Souborné štatistiky GULAGu mnohdy nerozlišují národnost a štátni pŕíslušnost, takže bylo nutné skoumat i okruh pŕíslušníkú české menšiny v SSSR, v nemz se vyskytovali i Češi s čs. štátni príslušností. Podobné vojenské štatistiky zahmovaly internované (tj. zatčené na konci války či po ni a deportované do SSSR) do výkazú valečných zajatcú, pfičemž úvádély národností a štátni pŕíslušnost podie rúzných kritérií, takže ji mnohdy nelze rozlišit na českou a slovenskou část.“1 2 Presná identifikácia aspoň základného počtu slovenských zajatcov v sovietskych zajateckých táboroch v rokoch druhej svetovej vojny je napriek doteraz uskutočnenému výskumu v zásade nemožná. Slováci sa dostávali do sovietskeho zajatia ako príslušníci rôznych armád. Najskôr v rámci poľskej armády, teda už na konci septembra 1939. Od leta 1941 to bolo v rámci armád Slovenska, Maďarska, Nemecka, ale aj Rumunska. Kartotéka Ruského štátneho vojenského archívu obsahuje viac ako 68 tisíc údajov o zajatcoch, ktorí sú evidovaní, ako občania Československa. Problémom však je, že pri zápise ich národnosti dochádzalo v priebehu rokov k rôznym zápisom. Môžete tu teda nájsť Čechov, Slovákov aj Rusínov, ale často je zapísaná aj československá národnosť. Ideálne by bolo získať z tohto archívu kópie 1 JURfKOVÁ, Tamara. Výskum v archívoch Ruskej federácie na tému „Slovenské obete perzekúcie na území ZSSR v rokoch 1941 - 1956“. In: BORÂK, Mečislav a kol. Perzekuce občanu z území dnešní České republiky v SSSR. Praha : Ústav pro soudobé déjiny Akademie véd České republiky, 2003, s. 222-228. 2 BÓRÁK, Mečislav. Českoslovenští občané z území dnešní České republiky perzekvovaní v SSSR. In: BÓRÁK, Mečislav a kol. Perzekuce občanu z území dnešní České republiky v SSSR. Praha : Ústav pro soudobé déjiny Akademie véd České republiky, 2003, s. 9.
