Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD

Slováci v zajateckých táboroch NKVD 25 registračných lístkov a osobných listov a podľa nich by bolo možné identifikovať mnohé dosiaľ neznáme osudy. V tejto fáze sa to však nepodarilo. Napriek tomu táto práca prináša dosiaľ úplne neznámu tému. Aj v odbornej verejnosti na Slovensku totiž prevláda mylná in­formácia, ktorá nerozoznáva dva samostatné väzenské systémy, ktoré pracovali nezávisle na sebe. Ide o známy systém GULAGu (Glavnoje upravlenije lagerej - Hlavná správa táborov) a GUPVI (Glavnoje upravlenije po delám vojennoplennych i internirovannych - Hlavná správa vojnových zajatcov a internovaných). Obidve tieto zložky boli podriadené NKVD, ale do oboch systémov sa dostávali iné kategórie väzňov. „Je to tak, že slovné spojenie tá­bory NKVD sa u väčšiny ľudí spája s GULAGom, ktorý sa vďaka, v prvom rade prácam A. I. Solženicyna, stal symbolom stalinskej epochy. Napriek tomu málokto vie, že GULAG mal rodného brata - GUPVI - osobitne tajná organizácia, dokumenty ktorého do nedávnych dôb boli špecialistom nedostupné,“3 V systéme GUPVI to boli spočiatku väznení výlučne vojnoví zajatci, no neskôr aj internované osoby a to tak zo znepriatelených krajín, ako aj občania ZSSR, ktorí boli vyhodnotení ako nespoľahliví po návrate zo zajatia. V prípade, že vojnoví zajatci alebo internovaní boli odsúdení za nejaký kriminálny čin, alebo za nejaký priestu­pok, mohli sa dostať do systému GULAGu. Nakoniec sa sem dostali aj zajatci odsúdení za vojnové zločiny, ak neboli umiestnení v špeciálnych táboroch. Po zrušení GUPVI však už fungoval len systém GULAGu. Ak sa teda zvykne u nás bežne písať o tom, že občania zo Slovenska boli odvlečení do GULAGu nemusí to tak byť, pretože podľa všetkého sa dostali do táborov systému GUPVI a len neskôr sa mohli dostať do GULAGu. Inak to bolo samo­zrejme so Slovákmi žijúcimi v ZSSR, ktorí mohli byť väzňami GULAGu, či už za kriminálne prečiny, alebo ako politickí väzni. Naša historiografia sa problematike vojnových zajatcov venovala len okrajovo a to v sú­vislosti s formovaním 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ako aj s nasadením slovenskej armády vo vojne proti ZSSR. Viac sa po roku 1989 pertraktovala tematika obča­nov Slovenska odvlečených do ZSSR v súvislosti s oslobodzovaním nášho územia Červenou armádou. V Čechách sa problematike dlhodobo venuje Mečislav Bórák a Vladimír Bystrov, ktorí sa čiastočne zaoberali aj osudom vojnových zajatcov. Obísť danú problematiku ne­mohla ani Milada Pološenská vo svojej publikácii Čechoslováci v GULAGu a československá diplomacie 1945 - 1953, ktorá sa však zaoberá v podstate len poslednou fázou, to znamená repatriáciou vojnových zajatcov, internovaných a odvlečených. Predložená práca sa opiera hlavne o ruské archívne materiály publikované v spomenu­tých publikáciách. Tieto obsahovali dokumenty Štátneho archívu Ruskej federácie a Cen­tra ochrany historickú-dokumentárnych kolekcií. Archívny výskum prebiehal z týchto dô­vodov skoro výlučne v Ruskom štátnom vojensko-historickom archíve, kde sú sústredené materiály NKVD a išlo hlavne o fond lp, čiastočne o fond 4p, osobné údaje o slovenských zajatcoch sú z fondu 470p a použil som aj niektoré iné fondy. Doplňujúce informácie som získal v Slovenskom národnom archíve vo fonde MZV, vo Vojenskom historickom archíve a v Archíve Múzea SNP. Významnou pomocou pri príprave textu boli odborné konzultácie pracovníkov Múzea Veľkej vlasteneckej vojny 1941 - 1945 v Moskve a ich pobočky v Kras­­nogorsku. 3 BEZBORODOVA, Irina Vladimirovna. Inostrannye voennolennye i internovannye v SSSR: iz istorii dejateľnosti Upra­­velenija po delám voennoplennych i internovannych NKVD-MVD SSSR v poslevoennyj period (1945 - 1953 gg.). In: Otečestvennaja istorija, 1997, č. 5, s. 165.

Next

/
Thumbnails
Contents