Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska
Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom priestore v rokoch 1944 - 1945 ...15 Od konca septembra 1944 začalo oslobodzovanie Slovenska. Tento zdĺhavý proces prechodu frontu krajinou sa ukončil až začiatkom mája 1945. Počas tohto obdobia dochádzalo postupne k zmenšovaniu územia ovládaného nemeckými či ľudáckymi orgánmi a naopak sa zväčšovalo územie, na ktorom bol obnovovaný československý štát.23 Vo vzťahu k prechodu frontu a pobytu Červenej armády na území Slovenska (resp. v obnovenom Československu) na prelome rokov 1944/1945 sa vo vedomí ľudí zachovali dve rozdielne, protichodné skúsenosti. Pre väčšinu obyvateľstva Slovenska znamenalo vytlačenie nemeckého vojska a príchod oslobodzujúcej Červenej armády nepochybne velkú úľavu. Skončilo sa obdobie bojov a teroru voči odporcom vojnového režimu. Tisíce partizánov a utečencov ukrývajúcich sa v horách a ďalšie tisíce prebývajúce v ilegalite po rôznych kútoch Slovenska i v zahraničí sa mohli vrátiť domov. Z koncentračných a vojenských internačných táborov sa vracali ďalšie tisíce ľudí. Títo všetci boli nesmierne vďační Červenej armáde, ktorá mala priamu zásluhu na oslobodení, záchrane života a ukončení strádania. Ale s pobytom Červenoarmejcov a sovietskych orgánov v Československu, ktoré malo so Sovietskym zväzom od roku 1943 spojeneckú zmluvu, sa prirodzene neviazali iba pozitívne zážitky. Iné tisícky ľudí späté s ľudáckym režimom, či s nemeckým vojnovým úsilím sa oprávnene obávali odplaty. Tá bola klasicky sovietsky radikálna a nevypočítateľná. V tyle Červenej armády operovali jednotky sovietskeho ministerstva vnútra NKVD a jednotky vojenskej kontrarozviedky SMERŠ. Najmä tie sa postarali o odvlečenie tisícov obyvateľov Slovenska do zajateckých, internačných a trestaneckých táborov v Sovietskom zväze.24 Prvotná pofrontová vlna represie v sovietskej réžii postihovala prioritne aktívnych i domnelých predstaviteľov ľudáckeho režimu (gardisti a funkcionári HSĽS, vojaci, žandári, sudcovia, učitelia, riaditelia rôznych štátnych inštitúcií i podnikov), nemeckej a maďarskej kolaborácie či vyslovených vojnových zločincov a absolventov rôznych nemeckých vojenských kurzov, príslušníkov pronemeckých vojnových formácií a pod. Nikto v tej dobe neskúmal a ani reálne v tak krátkej a dynamickej dobe nemohol skúmať individuálnu zodpovednosť. Mnohokrát stačilo všeobecné obvinenie zo strany ukrivdených spoluobčanov, radikálnych odbojárov alebo členov komunistickej strany, ktorí sa snažili revolučne, pomocou sovietskej armády, vysporiadať sa so všetkou „reakciou“. Neraz sa stávalo, že boli odvlečené aj osoby, ktoré nemali nijaké prepojenie na ľudácky režim len náhodou padli do rúk sovietskych orgánov, ktoré potrebovali naplniť počty zajateckých kontingentov. Osudu nechcených návratov do ZSSR sa nevyhli tiež ani predstavitelia tzv. bielej emigrácie, ktorí po roku 1917 utiekli pred boľševickým režimom v Rusku práve do Československa.25 S prechodom frontu a pobytom státisícov Červenoarmejcov a desaťtisícov rumunských vojakov na území Československa súvisí tiež istá miera násilia, krádeží či znásilňovania, ktoré sú sprievodnými javmi prechodu akýchkoľvek početnejších armád vojnovým teritóriom. V porovnaní s inými spojeneckými armádami, s ktorými malo tunajšie civilné obyvateľstvo skúsenosť, boli pri Červenej armáde delikty častejšie. Hlavnými dôvodmi takého správania 23 Podrobne viď: BYSTRICKÝ, Jozef. Problematika oslobodzovania Slovenska v r. 1944 - 1945 v slovenskej historiografii posledných dvoch desaťročí. In: KOVÄČOVÁ, Viera a kol. Oslobodenie Slovenska 1944 - 1945. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2010, s. 14-34. KATREBA, Zoltán. Bojové operácie na území Slovenska, 1944 - 1945. In: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska. V. zväzok (1939 - 1945). Bratislava : Magnet Press, 2008, s. 228-243. 24 BARNOVSKÝ, M. Odvlečenie občanov..., s. 10-21. LETZ, R. Činnosť sovietskych orgánov..., s. 102-113. 25 Podrobnejšie viď: BÓRÁK, Mečislav. Perzekuce občanú z území dnešní České republiky v SSSR. Praha : ŰSD, 2003, s. 106-113.
