Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska
16 Marek Syrný - Martin Pekár bolo to, že išlo o vojakov vystavených omnoho horším bojovým podmienkam a vychádzajúcich z neporovnateľne horších politických, sociálnych i kultúrnych podmienok. Nutne tým trpela vojenská disciplína. Zlý dojem spôsobený krádežami a násilnosťami potom sovietske vojenské orgány vyvažovali občasným darovaním ukoristeného obilia, potravín, surovín, či dopravných prostriedkov, ktoré pre povojnovú spoločnosť a hospodárstvo znamenali vítanú pomoc. Celkovo však boli Sovieti a ich armáda na Slovensku prijímaní dobre a kredit Sovietskeho zväzu bol na vzostupe. A to nielen vďaka oficiálne prospojeneckej československej propagande, ale tiež vďaka iniciatívam zdôrazňujúcim ideu pozitívneho slovanstva reprezentovaného víťazným Sovietskym zväzom, ktorý porazil nacizmus a bude rešpektovať vnútorné demokratické usporiadanie či náboženskú slobodu na Slovensku.26 Ako typický príklad môže slúžiť založenie Slovenského katolíckeho výboru, ktorý vznikol z iniciatívy niekoľkých radikálnejších protifašistický zameraných kňazov už krátko po oslobodení východného Slovenska, pravdepodobne aj za spolupôsobenia agentov NKVD. Jeho cieľom bolo vytvorenie pozitívneho vnímania Sovietskeho zväzu cez zdôrazňovanie spoločných cyrilo-metodských tradícií východných a západných Slovanov, osloboditeľského poslania ZSSR voči Slovanom a akcentovanie bezproblémového dodržiavania náboženskej slobody na území oslobodenom Červenou armádou.27 Prelom vojny a mieru znamenal etablovanie povojnového režimu a nutnosť začať riešiť problémy povojnovej hospodárskej obnovy. Hoci prvé obce a územia Slovenska boli oslobodzované už od prelomu septembra a októbra 1944, k výraznejšiemu vznikaniu prvkov nového politického systému dochádzalo len pozvoľna a s časovým posunom. Bolo to jednak spôsobené tým, že v blízkosti frontu nebolo fakticky možné prevádzať akúkoľvek politickú činnosť, a jednak tým, že aj podľa československo-sovietskej dohody o správe oslobodeného územia z 8. mája 1944 spadalo frontové zázemie do hĺbky cca. 50 - 70 km do právomoci orgánov oslobodzujúcej Červenej armády. Až za týmto pásmom mohli vykonávať politickú správu československé orgány. Sovietske orgány spravidla nechávali pôsobiť na oslobodenom území krátko po prechode frontu vznikajúce národné výbory (novovznikajúce, alebo obnovené povstalecké a ilegálne revolučné národné výbory), ale rôzne problémy nastávali v súvislosti s príchodom reprezentantov Slovenskej národnej rady na oslobodené slovenské územie a ich ambíciou preberať riadenie civilnej správy.28 Nový politický život, bez účasti významnejších predstaviteľov povstaleckej SNR, sa v prvých týždňoch po prechode frontu odohrával prevažne v národných výboroch. Až v januári 1945 sa dostali po menších peripetiách na oslobodené územie ôsmi delegáti SNR, vyslaní ešte 23. októbra 1944 z Banskej Bystrice do Ľvova, aby potom preberali správu oslobodeného Slovenska.29 K nim sa pripojili delegáti SNR (L. Novomeský za komunistov a J. Ursíny za demokratov), ktorí boli vyslaní tiež v októbri 1944 na politické rozhovory do Londýna 26 LACKO, Martin. K otázke chápania slovanstva v slovenskej spoločnosti 1939 - 1945. In: HRODEK, Dominik a kol. Slovanství ve stredoevropském prostom : iluze, deziluze a realita. Praha : Libri, 2004, s. 161-162. 27 ČARNOGURSKÝ, Pavol. Svedok čias. Bratislava : USPO, 1997, s. 157-159. 28 KLIMEŠ, Miloš - LESJUK, Petr - MALÁ, Irena - PREČAN, Vilém (Eds.). Cesta ke Kvetnú : vznik lidové demokracie v Československu do února 1948. 1. svazek. Praha : Nakladatelství ČsAV, 1965, s. 125-127. 29 Išlo o dvoch politických reprezentantov Demokratickej strany a KSS (V. Šrobára a J. Púlla) a šiestich odborníkov SNR (P. Zaťka, T. Tvarožka a I. Štefánika za demokratov a J. Soltésza, F. Vašečku a M. Falťana za komunistov). Viď: LETTRICH, Jozef. O Slovenskej národnej rade. Bratislava : Povereníctvo SNR, 1945, s. 40.