Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska
14 Marek Syrný - Martin Pekár Zdanlivo paradoxne jestvuje celý rad oblastí života povojnovej spoločnosti, v ktorých boli identické alebo analogické tendencie ako na Východe, tak aj na Západe. Vyplývali z praxe a prežitku vojny, ktorej okolnosti pôsobili na ľudí rovnakým spôsobom, len s rozdielnou intenzitou. Veľa spoločných tendencií sa objavilo napr. v hospodárskej a sociálnej oblasti. V USA sa prehlbovali opatrenia Rooseveltovho New Dealu, prijatého po Velkej hospodárskej kríze v 30. rokoch. Zvyšoval sa podiel obyvateľstva prijímajúceho sociálne dávky, či účastných v poistnom systéme, stúpala štátna kontrola hospodárstva, narastal byrokratizmus, kontrola cien a pod.18 Vo Velkej Británii, Francúzsku a Taliansku došlo k poštátneniu veľkých a strategických podnikov, príp. celých hospodárskych oblastí (ťažba uhlia či železa, železnice, pošta a spoje).19 Bol to dôsledok nevyhnutne zavedenej centralizácie a štátnej kontroly spoločenského a hospodárskeho života. Rovnako na to vplývalo vojnou zvýraznené rovnostárstvo (egalitárstvo) - rovnaké vojnové strádanie a strach o život bohatých a chudobných, rovnaké množstvo potravinových prídelov, priblíženie sa mestských elít chudobnému vidieku, kam utekali pred vojnou. Fakticky vo všetkých európskych krajinách dochádzalo k istému typu sociálnej revolúcie, k budovania povojnového sociálneho štátu. To sa mohlo udiať práve vďaka obrovským majetkovým presunom.20 Na Východe v sovietskej sfére sociálny štát zakrátko degeneroval na skostnatený socialistický či komunistický model hospodárenia štátu. Utláčalo sa súkromné podnikanie, lebo umožňovalo uniknúť ekonomickej (a tým aj politickej) kontrole štátu ovládaného komunistami. V tejto súvislosti teda samotné prijatie princípu znárodnenia časti priemyslu v Československu (október 1945), či celkovo vo východnej Európe nebolo prejavom komunistického tlaku. Tým bola iba jeho šírka a kvalita. Podniky prešli rovno do štátneho vlastníctva a boli riadené štátnymi úradníkmi, nevznikali nijaké vlastnícke verejné korporácie, akciové spoločnosti s väčšinovou štátnou kontrolou a podobne, ako tomu bolo napr. na Západe. A opäť ako v prípade československej retribúcie, aj znárodnenie či pozemková reforma mali v našich krajinách silný nacionálny kontext získania majetkov „nelojálnych“ Nemcov a Maďarov. Do konca roku 1945 sa v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, či Bulharsku moci ujali vlády, v ktorých komunisti obsadili rozhodujúce pozície. Spoločensko-politický vývoj týchto krajín výrazne ovplyvňovali sovietske orgány (Červená armáda, Spojenecké kontrolné komisie a pod.).21 Najďalej v zavádzaní komunistického režimu bola Juhoslávia, kde Titovi komunisti nemali nijakého reálneho politického konkurenta a vďaka odboju cez vojnu a nacionálno-sociálnym reformám po vojne disponovali skutočne velkou podporou obyvateľstva. Naproti tomu komunizácia Československa mala miernejší a zdĺhavejší priebeh; v roku 1945 o nej ešte nemožno hovoriť. V tomto kontexte opäť vyčnieva Československo ako jediný štát sovietskej sféry vplyvu, v ktorom boli pri moci relatívne rovnako vplyvné politické tábory nekomunistov a komunistov.22 *** 18 TINDALL, George B. - SHI, David E. Dejiny Spojených státú amerických. Praha : Lidové noviny, 1996, s. 626 a nasl. 19 MAUROIS, André. Dejiny Francie. Praha : Lidové noviny, 1994, s. 444-447. PROCACCI, Guiliano. Dejiny Italie. Praha : Lidové noviny, 1997, s. 356-358. 20 MORGAN, Kenneth O. a kol. Dejiny Británie. Praha : Lidové noviny, 1997, s. 490-497. 21 VESELÝ, Z. Dejiny..., s. 361-366. Podrobnejšie viď napr.: APOR, Balázs - APOR, Péter - REES, Arfon E. The Sovietization of Eastern Europe : New Perspectives on the Postwar Period. Washington : New Academia Pub., 2008, 349 s. 22 Podrobne k situácii bezprostredne na konci vojny viď napr. LOWE, Keith. Krutý kontinent (Európa krátko po druhej svetovej vojne). Bratislava : Premedia, 2014, 493 s.
