Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska
Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom priestore v rokoch 1944 - 1945 ...13 renie svojich ekonomických a ideologických záujmov.11 Takéto vízie sa nevyhnutne museli dostať do konfliktu, neskôr nazvanom studená vojna. Rok 1945 sa ale niesol primárne v znamení vyrovnávania sa s vojnovou érou. Zároveň sa už začal prejavovať antagonizmus medzi superveľmocami.11 12 Ďalším a posledným významným stretnutím Veľkej trojky bola Postupimská konferencia, odohrávajúca sa od 17. júla do 2. augusta 1945. Okrem nového amerického prezidenta H. Trumana sa jej po niekoľkých dňoch zúčastnil namiesto W. Churchilla nový britský premiér C. Attlee. Stalin ako jediný z lídrov víťaznej spojeneckej koalície pretrval neohrozene vo svojej najvyššej štátnej pozícii aj po vojne a Truman, či Attlee sa ešte iba museli učiť ako ho „udržať na uzde“.13 Konferencia prioritne vyriešila „potrestanie“ a premenu Hitlerovho vojnového Nemecka na nevýbojný demokratický štát. Sovietom bol odsúhlasený zisk strategicky dôležitého baltského Kaliningradu (Königsberg) aj s okolím a Poľsko získalo ako náhradu za svoje východné územia prenechané Moskve bývalé nemecké územia na západe, až po rieky Odra a Nisa.14 Pre strednú Európu bolo jedným z najpodstatnejších dôsledkov konferencie rozhodnutie o odsune nemeckej menšiny z Československa, Poľska a Maďarska. Sovieti boli prvý raz na takomto významnom fóre kritizovaní za nedemokratické presadzovanie komunizmu v Poľsku, Maďarsku a na Balkáne a bývalí spojenci už neboli ochotní ustúpiť Moskve vo všetkých jej požiadavkách (zisk talianskych kolónií, vplyv vo východnom Stredomorí, väčší podiel z nemeckých reparácií atď.).15 Jedným z výsledkov postupimskej konferencie bolo potrestanie nacistických zločinov Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu, na ktoré síce nebol jednotný názor, no pod dojmom hrôz vojny sa všeobecne akceptovala tak oprávnenosť tribunálu, ako aj rozsudkov.16 K podobnému „vyrovnávaniu si účtov“ s predstaviteľmi vojnových zločinov či vojnových režimov štátov Osi a satelitov došlo plošne po celej Európe i mimo nej. Bol však čiastočne rozdiel medzi povojnovým súdením a „čistkami“ v štátnych a verejných úradoch či v spoločnosti v štátoch sovietskej sféry vplyvu a v štátoch ovplyvňovaných západnými demokraciami. Na Východe sa k snahe o potrestanie skutočných vojnových vinníkov pridávala snaha miestnych komunistov, príp. sovietskych vojenských a politických orgánov potrestať potenciálnych politických protivníkov z radov nekomunistickej opozície. Z tohto pohľadu sa slovenská (či československá) retribúcia (nar. č. 33 Zbierky SNR z mája 1945) dá považovať za mix „západného“ a „východného“ poňatia povojnovej očisty: bola radikálnejšia ako na Západe, ale miernejšia ako v krajinách priamo ovplyvňovaných sovietskymi orgánmi, či v krajinách už dominantne ovládaných komunistami (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia). Prioritne bola najmä nacionálne zahrotená voči porazeným a štátu „nelojálnym“ Nemcom či Maďarom.17 11 Podrobnejšie viď napr.: GADDIS, Lewis John. Studená válka. Praha : Slovart, 2006, s. 21-24. 12 Špecificky k postaveniu Československa viď napr.: PETRUF, Pavol. Vývoj zahraničnopolitického postavenia ľudovodemokratického Československa v rokoch 1945 - 1948. In: PODOLEC, Ondrej (Zost.). Február 1948 a Slovensko. Bratislava : ŰPN, 2008, s. 11-47. 13 GADDIS, L. J. Studená..., s. 21-24. 14 GADDIS, L. J. Studená..., s. 310-311. 15 VESELÝ, Z. Dejiny..., s. 310-311. Podrobnejšie viď napr.: KŔEN, Jan. Dve stoletístrední Evropy. Praha : Argo, 2005, s. 535-549. 16 VESELÝ, Z. Dejiny..., s. 347-348. 17 Podrobnejšie viď napr.: RAŠLA, Anton. Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva. Bratislava : SAV, 1969, 165 s.
