Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Erzsébet Molnár D.: Odvlečenie madarského obyvatelstva z územia Podkarpatskej Rusi
Odvlečenie maďarského obyvateľstva z územia Podkarpatskej Rusi I 10 9 Došlo k hromadným úmrtiam zajatcov, ktorí boli oslabení dôsledkom zimy, hladu a rôznych epidémii. Podľa niektorých názorov kvôli neľudským podmienkam väznenia práve tu umrelo najviac podkarpatských Maďarov.17 18 Deportovaní, ktorí prežili zaťažkávacie skúšky vo Svalovej, museli čeliť ďalším ťažkostiam: Zo Svalovej ich hnali ďalej cez Užocký priesmyk až ku Starému Samboru, prípadne k Novému Samboru, odkiaľ ich natlačených do dobytčích vagónov viezli ďalej do rozličných lágrov na území Sovietskeho zväzu. Väčšina príbuzných doma, nemala vedomosť o tom, kam sa dostali ich príbuzní: „Celá vojna si nevyžiadala tolko ľudských obetí z našej obce, ako zajatecký tábor vo Svalovej. Na jar toho roku, ku koncu marca, odviezli odtiaľ na neznáme miesto našich mužov a odvtedy nevieme nič o ich ďalšom osude.“1* Osud zajatcov, ktorí boli hnaní v pešom pochode zo Svalovej a ktorí boli cestou na niektorých staniciach nútení ďalej pokračovať v práci, sťažovalo to, že sovietski vojaci zobrali zajatcom neopotrebovanú obuv a horný odev. Podľa svedectva tých, ktorí prežili, jedným z najneznesiteľnejších momentov deportácií bol transport v dobytčích a nákladných vagónoch: „Išli sme vyhladovaní, v dobytčích a nákladných vagónoch, 3 dni ani neotvorili dvere vagóna.“19 Deportovaní z Podkarpatskej Rusi sa dostali do sovietskych táborov systému GUPVI (Glavnoje upravlenie po delám vojennoplennych i internovannych / Zberný tábor pre vojnových zajatcov a internovaných). Tábory GUPVI, podobne ako to bolo aj pri pracovných táboroch systému GULAG (Glavnoje upravlenie lagerej / Hlavná správa táborov), patrili pod dozor a vedenie NKDV (Narodnyj komissariat vnutrennich del / Ľudový komisariát vnútra), avšak bol medzi nimi významný rozdiel, ktorý sa dá zachytiť predovšetkým v podmienkach a v spôsobe, akým sa tam zajatci dostali: kým do lágrov systému GUPVI sa dostali vojenskí zajatci a internovaní hromadne, boli zavlečení naraz, vo veľkých počtoch, identita väzňov nebola dôležitá, sovietske orgány mali na zreteli len to, aby sedel počet, vyznačené kvóty, alebo aby izolovali skupinu ľudí určitej národnosti; v prípade tých, ktorí sa dostali do táborov systému GULAG, bola identita zajatca mimoriadne dôležitá, v osobe predpokladali predstavitelia okupačnej sovietskej moci faktor prekážajúci v procese budovania nového režimu. Tieto osoby sa stali zajatcami prostredníctvom vykoštruovaných politických procesov namierených proti nim a dostali sa tak do pracovných táborov systému GULAG na nútené práce.20 Mužov podliehajúcich vojenskej povinnosti odvlečených na tzv. „malenkij robot“ držali prakticky ako vojnových zajatcov. Informácie o tom, kto sa môže považovať podľa sovietskeho vedenia za vojnového zajatca, môžeme získať z rozhodnutia schváleného ešte v roku 17 BOTLIK, József - DUPKA, György. Ez hát a hon... Tények, adatok, dokumentumok a kárpátaljai magyarság életéből 1918- 1991. Budapest; Szeged : Mandátum; Universum, 1991, s. 55. 18 TREKL Debrecen, f. Püspöki Hivatal iratai, igazgatási iratok, I. c. 462. 19 Spomienky Gábora Fábiána (narod. 1926) z obce Perekhrestia (Tiszakeresztúr), ktorý prežil deportácie na tzv. „malenkij robot“. Dátum vyhotovenia rozhovoru: marec 2005. 20 O dvoch systémoch lágrov viď: KARNER, Stefan. Im Archipel GUPVI. Kriegsgefangenschaft und Internierung in der Sowjetunion 1941 - 1956. München : Oldenburg, 1995, s. 55, 176. VARGA, Mária Éva. Magyarok szovjet hadifogságban (1941 - 1956). Az oroszországi levéltári források tükrében. Budapest : Russica Pannonica, 2009, s. 13-14. BOGNÁR, Zalán. Malenkij robot. In: BOGNÁR, Zalán (Ed.). „Egyetlen bűnünk a származásunk volt...” Német és magyar polgári lakosság deportálása „malenkij robot“-ra a sztálini lágerekbe 1944/45 - 1955. Pécs : Magyarországi Németek Pécs-Baranyai Nemzetiségi Köre, 2009, s. 56.
