Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Erzsébet Molnár D.: Odvlečenie madarského obyvatelstva z územia Podkarpatskej Rusi
110 I Erzsébet Molnár D. 1941 Radou ľudových komisárov Sovietskeho zväzu: „Za vojnového zajatca sa považujú všetky osoby patriace k ozbrojeným silám štátov, ktoré sú vo vojnovom stave so Sovietskym zväzom, ktoré padli do zajatia počas vojenskej činnosti, ďalej civilné osoby týchto štátov internované na územie Sovietskeho zväzu.“21 Medzi decembrom 1944 a decembrom 1945 uzrelo svetlo sveta viacero žiadostí pochádzajúcich z rôznych obcí adresovaných príslušným okresným výborom vo veci prepustenia odvlečených mužov, karpatských Ukrajincov nachádzajúcich sa v zajateckom tábore, alebo internovaných osôb vyznávajúcich ľavicové, komunistické názory. V prípade žiadostí je typickým príkladom žiadosť Ľudového výboru obce Brehy, ktorého navrhovatelia v nasledujúcich 6 bodoch odôvodňujú nutnosť prepustenia mužov, odvolávajúc sa predovšetkým na nedostatok pracovnej sily: „1. Vojenské útvary potrebujú mužov na stavbu mostov v blízkosti našej obce. 2. Chýba mužská sila pri rekonštrukcii budov zničených fašistami. 3. Ľudia sú potrební na ťažbu dreva v lesoch nachádzajúcich sa v blízkosti našej obce. 4. Nie sme schopní bez nich vykonať našu vojenskú pracovnú povinnosť, nie je nikto, kto by vyrábal súčiastky do vozov. 5. V našej obci sa nachádza mlyn, ktorý melie pre päť obcí. Momentálne nemáme žiadneho dobrého mlynára. 6. Príde čas, a nebude kto mať obrábať pôdu, na jeseň sme nesiali, a ani teraz nevieme. Toto bude na škodu aj štátu. [...]“22 Dôsledkom toho v júli 1945 Ľudová rada Zakarpatskej Ukrajiny vydala obežník určený predsedom ľudovej rady obcí patriacich pod ich okresné výbory a správu vo veci súpisu miesta pobytu mužského obyvateľstva. Podľa tohto zoznamu bolo v lete 1945 väznených v zajateckých a pracovných táboroch 28 098 podkarpatských obyvateľov maďarskej a nemeckej národnosti.23 Vyššie uvedené údaje potvrdzuje aj správa generálmajora Fadejeva, veliteľa oddielov NKVD povereného kontrolou zápolia 4. ukrajinského frontu a plukovníka Boszija z decembra 1944: „Od 18. novembra 1944 do 16. decembra oddiely NKVD zatkli a odovzdali do zajateckého tábora celkovo 22 951 osôb. (...) Akcia určená na očistenie zápolia pokračuje.“2* Ako sa to môžeme dočítať v poslednej vete správy, „čistka“ skutočne pokračovala ďalej. Je známe, že následne v rámci druhej vlny deportácií internovali značnú časť obyvateľstva nemeckej národnosti, ktorá ešte ostala na území Podkarpatskej Rusi: nemeckých práceschopných mužov vo veku 17-45 rokov a nemecké práceschopné ženy vo veku 18-30 rokov.25 21 Uznesenie č. 1798-800. T. (Tajné!) prijaté 1. júla 1941 Radou ľudových komisárov Sovietskeho zväzu In: VARGA, Mária Éva (Ed.). Magyar hadifoglyok a Szovjetunióban. Dokumentumok (1941 - 1953). Moskva; Budapest : ROSSZPEN; MKTTK, 2006, s. 55-59. 22 CSATÁRY, György. Az 1944-es elhurcolás a Területi Állami Levéltár anyagainak tükrében. In: Évgyűrűk ’90. Irodalmi, művészeti és társadalompolitikai kiadvány. Ungvár : Kárpáti Kiadó, 1991, s. 80. 23 DAZO Berehovo, f. P-14, op.l, od. zb. 215-232. 24 3aKapnamcbKi y.’upui i hímu,í .... s. 165-166. Dokument uverejnil prvýkrát v maďarskom jazyku: DUPKA, György - KORSZUN, Alekszej. A „malenykij robot“ dokumentumokban. Ungvár; Budapest : Intermix Kiadó, 1997, s. 73-75. 25 DAZO Berehovo, f. P-14, op.l, od. zb. 52.
