Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
100 Béni Balogh L. konferencií, výstav, školských súťaží na tému histórie, boli odhalené pamätné tabule, zároveň vedecký výskum témy gulagov a zajateckých táborov typu GUPVI dostal v Maďarsku nový impulz.14 Otázka nútených prác na území Sovietskeho zväzu zaujala v Maďarsku nielen historikov, ale aj dokumentaristov a literárnych vedcov. Medzi rokmi 1987 - 1989 vznikol takmer trojhodinový čiernobiely film Gyulu Gulyása a Jánosa Gulyása s názvom Málenkij robot o odvlečených príslušníkoch organizácie Levente z obce Dudar vo Vesprémskej župe. Z novších diel spomenieme film Zsuzsi Incze o deportovaných osobách z mesta Rakamaz ležiaceho v blízkosti mesta Nyíregyháza (Békés békéiknek, 2008), ako aj film Gyulu Sághyho o deportovaných z Békešskej župy (Békés megyei deportáltak, avagy a Málenkij Robot I-IL, 2013 - 2014). Z literárnych adaptácií vyniká dokumentárny román Mátyása Szabolcsa s názvom A beregi sorstalanság publikovaný v roku 2005, ktorý opisuje každodenný život osôb, deportovaných z berežského regiónu do zajateckého tábora v meste Oriol (Orel). *** Ako vysvetliť masové deportácie civilného obyvateľstva, čo stálo v ich pozadí? Dá sa povedať, že kým časť násilností spáchaných sovietskymi vojskami, napríklad násilnosti, ktorých sa dopustili na ženách, patria medzi výkyvy „jednotlivcov“ a väčšinou sa dajú vysvetliť nedisciplinovanosťou vo vnútri Červenej armády, dovtedy masové deportácie civilného obyvateľstva musíme zaradovať medzi „inštitučné“ spáchané sovietske neprávosti. V ich pozadí stála predovšetkým obrovská potreba pracovnej sily v Sovietskom zväze. Okrem toho hrali dôležitú úlohu aj nasledovné príčiny, respektíve dôvody: doplnenie počtu vojnových zajatcov, zámer etnických čistiek (na územiach mimo trianonských hraníc, predovšetkým na území Podkarpatskej Rusi), ako aj nemecká národnosť.15 Čo sa týka posledného: O internácií práceschopných obyvateľov nemeckej národnosti z územia Maďarska, Rumunska, Juhoslávie, Československa a Bulharska sa zmieňuje prísne tajné nariadenie č. 7161 prijaté sovietskym Štátnym výborom obrany 16. decembra 1944. Následne sovietske vojsko vydalo 22. decembra 1944 vojenský príkaz č. 0060, ktorý nariaďoval mobilizáciu všetkých práceschopných osôb nemeckého pôvodu na území Maďarska.16 Aj vojenský veliteľ mesta Szekszárd, odvolávajúc sa na spomenutý príkaz, nariadil o niekolko dní na to mobilizáciu osôb nemeckého pôvodu. Príkaz sa vzťahoval na mužov vo veku 17 - 45 rokov a na ženy vo veku 18-30 rokov. So sebou si museli odniesť odev, obuv, posteľnú bielizeň, deku, kuchynské nádoby a potraviny na 15 dní. Celková hmotnosť balíka nemohla prekročiť 200 kilogramov na osobu.17 Vo väčšine obcí a miest bola však prevažná časť deportovaných nie nemeckej, ale maďarskej národnosti, k tomu mnohí z nich boli prívržencami ľavice. Na základe veľmi malého množstva dostupných údajov, ktoré máme k dispozícií, bolo z mesta Balmazújváros 13. januára 1945 odvlečených takmer 250 osôb, v tom istom mesiaci z obce Tarcal v Zemplínskej župe 125 osôb, podľa správy zo 14. februára zas z Horného 14 Udalosti a program spojené s pamätným rokom posudzoval a koordinoval Pamätný výbor pre gulag. Viď <http://www.beszedesmult.hu/> 15 BOGNÁR, Z. Magyarok hadifogságban..., s. 31. 16 KONASZOV, B. - TERSCSUK, A. V. Berija és a „málenkij robot”. Dokumentumok Ausztria, Bulgária, Magyarország, Németország, Románia, Csehszlovákia és Jugoszlávia polgári lakossága 1944 - 1945-ös internálásának történetéről. In: Történelmi Szemle, 2004, í. 3-4, s. 386-387. 17 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 98, s. 265-266.
