Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
Hromadné deportácie civilného obyvateľstva z Maďarska v rokoch 1944 - 1945 1 101 okresu Dada v Sabolčskej župe odvliekli 931 osôb.18 Na základe nariadenia sovietskeho vojenského veliteľstva v Szegede vydaného 2. januára 1945 „každý je považovaný za Nemca, kto má nemecké meno, bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť a na miesto narodenia. Mestské orgány z toho vyhotovia súpis, ktorý treba odovzdať mestskému veliteľstvu“ - vyhlásil o dva dni neskôr starosta mesta, ktoré bolo takmer úplne obývané občanmi maďarskej národnosti.19 *** V nasledujúcej časti sa budeme podrobnejšie venovať niektorým konkrétnym prípadom zachovaných v archívnych dokumentoch. O osude deportovaných osôb z mesta Hajdúnánás blízko Debrecína sa dozvedáme detaily zo situačnej správy, ktorú napísal miestny starosta 15. júna 1946.20 Na základe toho vieme, že v malom mestečku začiatkom novembra 1944 sovietske vojská zhromaždili stovky ľudí. Päť až šesťčlenné hliadky chodili v skorých ranných hodinách z domu do domu a odvliekli mužov približne vo veku 17-50 rokov na zberné miesto. Na druhý deň ich odprevadili do Debrecína, odkiaľ chorých a starších poslali domov, a približne 340 osôb odviezli do zberného tábora v meste Focsani v Rumunsku. Odtiaľ jednu ich časť, 220 - 230 osôb, poslali ďalej do mesta Tighina ležiaceho na brehu rieky Dnester. Podľa správy sa z nich domov vrátilo len 8 - 10 osôb, väčšina zo zvyšku ľudí zomrela na úplavicu a na škvrnitý týfus. O osude tých, ktorí zostali v meste Focsani, nevieme nič. O nepredvídateľnosti osudu deportovaných svedčí fakt, že v tom istom čase v obci Tiszaladány, ktorá je od mesta Hajdúnánás vzdialená približne 30 km, zo skupiny osôb odvlečených za podobných okolností - s výnimkou 2 osôb - sa vrátili domov všetci. Celkovú právnu neistotu v západnej časti krajiny dokazuje aj prípad, ktorý sa stal v obvode notárskeho úradu obce Ivánc vo Vašskej župe. Ruská vojenská jednotka oznámila 7. apríla 1945, aby sa každý muž vo veku 16 - 45 rokov okamžite prihlásil s jedlom na päť dní a dvomi radmi bielizne, lebo ak tak nespravia, budú zastrelení. Tých, ktorí sa objavili, odviezli do tábora v Martonfapuszta pri meste Jánosháza. Obvodný notár mal podozrenie, že nastala chyba, keďže z mesta Körmend a z okolitých obcí - na rozdiel od mesta Jánosháza - transportovali do tábora len tých, ktorí vykonávali vojenskú službu v období vstupu sovietskych vôjsk.21 V Budapešti sa zhromažďovanie časti civilného obyvateľstva a neskôr ich deportácia na nútené práce do Sovietskeho zväzu začala koncom decembra 1944, v čase bitky o Budapešť, a trvala do konca apríla 1945. Sovietski vojaci pod zámienkou vykonania osobnej prehliadky, či odvolávaním sa na „malenkij robot“ chytali náhodne vybraných nevinných civilistov na uliciach a v úkrytoch, iných odvliekli z ich domovov. Na niektorých miestach bolo úlohou domových dôverníkov, aby predviedli mužov podliehajúcich vojenskej povinnosti.22 Z hlavného mesta a bezprostredného okolia sa takýmto spôsobom dostali do „vojenského zajatia“ desaťtisíce civilných osôb. Len z mesta Pestszenterzsébet, ktoré bolo v tom čase samostatným mestom, avšak dnes je XX. budapeštianskym obvodom, odvliekli 14. januára 1945 približne 2 100 civilistov. V tých dňoch a týždňoch uskutočnili sovietski vojaci razie 18 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokumenty č. 108, 111 a 116. 19 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 20, s. 131. 20 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokumenty č. 13 a 113. Porovnaj: VÖLGYESI, Zoltán. Malenkij robot és a zsidó bosszú legendája Hajdúnánáson. In: Levéltári Közlemények, 2015, č. 1-2, s. 189-212. 21 BALOGH, B. „Törvényes" megszállás..., dokumenty č. 131 a-b. 22 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 126.
