Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
Hromadné deportácie civilného obyvateľstva z Maďarska v rokoch 1944 - 1945 99 Od zmeny režimu v rokoch 1989 - 1990 sa maďarská historiografia oslobodila od nanútených ideologických väzieb a dostala príležitosť na objektívnu analýzu takých dovtedy tabuizovaných tém, ako napríklad revolučné udalosti v roku 1956 alebo prvé roky činnosti sovietskych vôjsk na území Maďarska. V spojitosti s poslednou uvedenou témou sa do centra výskumu nevyhnutne dostali viaceré prípady porušenia práv a násilností, ktorých sa dopustila Červená armáda. Téma, ktorá vyvolala najväčší záujem, bol práve osud civilného obyvateľstva deportovaného na územie Sovietskeho zväzu. Napríklad už v roku 1989 bola vydaná tenká populárno-vedecká publikácia od Árpáda Fazekasa o kalvárii cca. 2 000 mužov odvezených z mesta Nyíregyháza dňa 2. novembra 1944,8 v roku 1990 zas Miklós Füzes vydal svoje priekopnícke dielo o maďarských občanoch deportovaných po roku 1944.9 Vďaka výskumom spomínaného Tamása Starka, Zalána Bognára, Márie Évy Varga a ďalších máme dnes už oveľa viac poznatkov o tejto otázke, ako pred dva a pol desaťročiami v období okolo zmeny režimu. O tragickom osude maďarských Nemcov, ktorých odvlieklo sovietske vojsko vo veľkom počte na nútené práce, sa medzi prvými zmienil György Zielbauer v dvoch svojich významných dielach vydaných v období zmeny režimu.10 11 Na základe jeho údajov z územia Juhoslávie, Maďarska a Rumunka odvliekli Sovieti 150 tisíc tzv. „dunajských Švábov“, z nich mohol byť počet osôb odvlečených z Maďarska 60 - 65 tisíc. Gyula Erdmann zostavil v roku 1990 dôležitý zväzok dokumentov o deportácií Nemcov z Békešskej a Čanadskej župy do sovietskych pracovných táborov.11 V súčasnosti sa medzi najuznávanejších výskumníkov tejto otázky radia predovšetkým Ágnes Tóth, Réka Marchut, Ferenc Eiler a už viackrát spomenutý Zalán Bognár. Dôležitým medzníkom vo výskume sa stal rozsiahly zväzok dokumentov o činnosti Červenej armády v Maďarsku medzi rokmi 1944 - 1947 vydaný Maďarským národným archívom v roku 2015. Značná časť z vybraných, dovtedy ešte nepublikovaných 225 dobových spisov totiž dokumentuje práve násilnosti a deportácie civilného obyvateľstva.12 V tom istom roku bola publikovaná zbierka dokumentov v anglickom jazyku vydaná vo vydavateľstve CEU PRESS, ktorá skúma dôsledky sovietskej okupácie medzi rokmi 1944 - 1945 a 1948 - 1949 v súvislosti s Rumunskom, Maďarskom a Rakúskom.13 Čo sa týka Maďarska, zbierka uvádza 16 dokumentov, z nich štvrtina hovorí o deportácií civilistov. Maďarská vláda vyhlásila rok 2015 za pamätný rok politických väzňov a osôb odvlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu, za pamätný rok Gulagov, neskôr pamätný rok predĺžila do 25. februára 2017. Počas týchto viac ako dvoch rokov sa konal rad spomienkových slávností, 8 FAZEKAS, Árpád. Elhurcoltak. Nyíregyháza, 1944 - 1948. Nyíregyháza : HATÁR-SZÉL Kft., 1989. 9 FÜZES, Miklós. Modern rabszolgaság. „Málenkij robot". Magyar állampolgárok a Szovjetunió munkatáboraiban 1945 - 1949. Budapest : Formatív Kft., 1990, 360 s. 10 ZIELBAUER, György. Adatok és tények a magyarországi németség történetéből (1945 - 1949). Budapest : Akadémiai Kiadó, 1989, s. 55-57. ZIELBAUER, György. A magyarországi németség nehéz évtizede 1945 - 1955. Szombathely; Vép : PANNON MŰHELY Könyv-Lapkiadó Kft, 1990, s. 8-36. 11 ERDMANN, Gyula (Ed.). Deportálás, kényszermunka. Békési és Csanádi németek szovjet munkatáborokban. Gyula : Békés Megyei Levéltár, 1990,171 s. 12 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., predovšetkým III. kapitola s názvom A lakossággal való érintkezés, atrocitások, s. 249-411. 13 BÉKÉS, Csaba et al. (Ed.). Soviet Occupation of Romania, Hungary, and Austria 1944/45 - 1948/49. Budapest; New York : Central European University Press, 2015,402 s.
