Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 51 Sila cezhraničných väzieb je takmer v celom tomto priestore determinovaná rozmiestnením colných priechodov. Najnižšie pôsobenie moravskej strany je logicky v obciach s najvyššou vzdialenosťou od štátnej hranice, t. j. v južných častiach považských okresov. Nízku intenzitu cezhraničných väzieb však dosahujú aj niektoré obce vzdušnou čiarou blízko k hranici, ale bez možnosti priameho spojenia s druhou stranou. Ich vývoj a potenciálne možnosti rozvoja sú tým priestorovo značne obmedzené (sú dopravne dostupné spravidla len v jednom smer-tzv. „obce na konci cesty"). Medzi také patria obce Papradno, Horná Mariková a Dolná Mariková v okrese Považská Bystrica (už spomínaná najhoršia dostupnosť moravskej strany), Zubák a Lednica v okrese Púchov, Vršatské Podhradie a Krivoklát v okrese Hava a Horná Súča a Dolná Súča v okrese Trenčín (posledné dve dvojice obcí vyšli vo výslednej regionalizácii ako izolovaná jednotka spadajúca do najnižšej kategórie). Tieto obce si pri podpore prihraničných regiónov zaslúžia najväčšiu pozornosť, pretože vzhľadom k svojej marginálnej polohe majú aj najväčšiu predispozíciu k sociálno-ekonomickej marginalizácii. Z južnej časti pohraničia majú nízku intenzitu cezhraničných väzieb obce Cerová, Prievaly, Plavecký Peter z okresu Senica, čo je výsledkom špecifického rozloženia sídelnej siete na Záhorí - bariérové pôsobenie Vojenského obvodu (vojenského výcvikového priestoru) Záhorie obmedzujúce dopravné prepojenie západnej a východnej časti regiónu Záhoria (viac by sa prejavilo, keby sme náš výskum rozšírili aj o okres Malacky). 7.3. Schematický model slovenskej časti slovensko-českého pohraničia Slovenskú časť slovensko-českého pohraničia môžeme podľa úseku štátnej hranice rozdeliť na tri hlavné regióny: zo severu na juh to sú postupne región Kysúc, región stredného Považia a región Záhoria. Každá z týchto oblastí zastáva vzhľadom k českej strane a vytváraniu možností spolupráce s ňou rozdielnu pozíciu a má svoje charakteristické črty (obr. č. 16). Región Kysúc Tvoria ho okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto. V súčasnosti dopláca toto územie na nesprávnu politiku zamestnanosti z obdobia socializmu, keď slúžil ako rezervoár pracovných síl pre krytie potrieb banského a hutníckeho priemyslu severnej Moravy. Z tohoto dôvodu tu bolo lokalizovaných v minulosti minimum priemyselných aktivít. Štátna hranica oddeľuje v tomto prípade dva funkčne úplne rozdielne regióny. Práve rozdielnosť regiónov na oboch stranách hranice mnohokrát podnecuje vytváranie cezhraničných aktivít a rozvoj cezhraničných väzieb. V tomto prípade sú však silne jednostranné (masová pracovná migrácia smerujúca zo slovenských okresov do moravských okresov). Prípadný útlm ťažby uhlia a výroby železa, alebo prípadné zmeny a obmedzenia v zamestnávaní občanov Slovenskej republiky v Českej republike by mohli mať pre Kysuce nepredstaviteľné dôsledky a riešenie situácie zamestnanosti by mohlo presiahnuť rámec síl a možností regiónu. Táto časť sa zároveň javí ako úsek s environmentálne najkritickejšou záťažou presahujúcou slovensko-českú štátnu hranicu. Oblasť Ostravskej panvy je charakteristická vysokými hodnotami emisií tuhých látok, ako aj ostatnými emisiami (oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý). V kontraste s tým je na slovenskej strane prírodné prostredie narušené minimálne a môže slúžiť pri vytvorení vyhovujúcich podmienok ako rekreačné zázemie priemyselného regiónu severnej Moravy. Preto sa tu v súčasnosti javí ako veľmi
