Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
52 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje perspektívna možnosť rozvoja cestovného ruchu a turizmu. Dobré prírodné predpoklady však nie sú podporené dostatočnou infrastruktúrou. Môžeme ju zhrnúť do niekoľkých hlavných okruhov: zastaralá materiálno-technická základňa cestovného ruchu; nevyhovujúca dopravná infraštruktúra (malá hustota a nízka kvalita dopravnej siete); absencia vysoko-kapacitných colných priechodov a takisto neštandartných colných priechodov (určených len pre cyklistov, turistov a pod.). Bolo by dobré prípadné aktivity a investície uberať týmto smerom, čím by sa vytvorila aj určitá komplementarita s českou stranou a Kysuce by mohli vytvoriť rekreačné zázemie pre obyvateľstvo z druhej strany hranice, ktoré žije v značne narušenom životnom prostredí. Región stredného Považia Zahŕňa okresy Považská Bystrica, Púchov, Hava, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom a vypĺňa stredný úsek slovenskej časti slovensko-českého pohraničia. Podrobnejšia analýza migračno-dochádzkových väzieb a dopravnej situácie (smery a intenzita autobusových a vlakových spojov) ukazuje menšiu orientáciu na moravskú stranu v porovnaní s ostatnými úsekmi hranice. Kontakty prihraničných obcí sú najčastejšie zamerané na kultúrne a historické vzťahy prevažne len s vidieckymi sídlami z opačnej strany hranice. Napriek tomu, že od roku 1993 je to prihraničný región, bariéra hranice tu v podstate nezoslabiia hospodárske a sociálne kontakty moravskou stranou, pretože tie neboli ani predtým výraznejšie rozvinuté. Región ako celok nevykazuje znaky periférie, je lokalizovaný na hlavnom slovenskom dopravnom ťahu a dokonca ho možno zaradiť medzi najpriemyselnejšie (napriek tomu, že bol začiatkom deväťdesiatych rokov poznačený konverziou strojárskeho, hlavne zbrojárskeho, priemyslu) a ekonomicky najsilnejšie slovenské regióny. Na základe týchto skutočností a vzhľadom k jeho polohe ho možno v rámci Slovenskej republiky charakterizovať ako strategický región s prevládajúcou dopravno-centrálnou funkciou. Pre priľahlé podhorské prihraničné vidiecke sídla je typická vysoká odchádzka do zamestnania mimo obec, preto sa tu v súčasnosti začínajú aktivizovať drobné podnikateľské prevádzky na báze zručností ľudí, ktorí doteraz odchádzali za prácou (Spišiak, 1997). Napriek tomu sú tu jednoznačne dominujúce hlavne nodálne väzby na priemyselné centrá stredného Považia. Hrozba marginality visí hlavne nad niektorými podhorskými obcami na úpätí prihraničných pohorí, toto však nie je zapríčinené samotným vznikom hranice. Ich rozvoj by bol aj bez nej priestorovo obmedzený, pretože existujúca komunikačná sieť determinuje ich prepojenie „s okolitým svetom" na jeden smer. Úplne rovnaká situácia je však aj pri vidieckych obciach lokalizovaných na úpätí pohorí lemujúcich Považské podolie z druhej strany rieky Váh. Špecifickú pozíciu má okres Bytča. Teoreticky by mal prirodzene priestorovo nadväzovať na región stredného Považia v jeho severnej časti, ale z hľadiska cezhraničných väzieb a orientácie na moravskú je viac podobný regiónu Kysúc. Platí preň rovnaká charakteristika ako pre okres Kysucké Nové Mesto - pomerne vysoká intenzita cezhraničných väzieb (prebiehajúce prostredníctvom colných priechodov Makov - Horní Bečva, resp. Makov - Veiké Karlovice), mierne zoslabovaná pôsobením Žiliny. Región Záhoria Tvoria ho okresy Skalica a Senica. V porovnaní s ostatnými úsekmi prihraničných území má najvýznamnejšie postavenie z hľadiska makropolohy. Prechádzajú tu hlavné dopravné ťahy (železničný aj cestný) spájajúce hlavné mestá Bratislavu a Prahu (pri
