Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 57 (ustálený vývoj, plynulé znižovanie alebo plynulé zvyšovanie intenzity) smerom k nepravidelnosti, ktorý bol takisto ešte znásobený rozdelením federácie. Vývoj väzieb veľmi citlivo reagoval na radikálne spoločensko-ekonomické zmeny, ale aj parciálne zmeny menšieho rozsahu vyplývajúce z postupnej liberalizácie prostredia. Niektoré ukazovatele boli viac ovplyvnené rokom 1989 (makroekonomický vývoj a väzby na celorepublikovej úrovni), niektoré rokom 1993 (okrem väzieb na celorepublikovej úrovni, významné zmeny v cezhraničných väzbách a priame ovplyvnenie každodenného života obyvateľov slovensko-českého pohraničia). III. Cezhraničné väzby sú neporovnateľne rozvinutejšie v severnej a južnej časti slovensko-českého pohraničia. V jeho strednom úseku vzhľadom už na spomínanú jednosmernosť s prihliadnutím na geomorfologickú a dopravno-sídelnú štruktúru územia slovenskej časti slovensko-českého pohraničia je orientácia na moravskú stranu menej výrazná, keď sa jednoznačne prejavuje zvýšená interakcia obcí nižších a stredných veľkostných kategórií na regionálne centrá stredného Považia. IV. Napriek tomu, že intenzita cezhraničných väzieb je vysoká v severnej aj južnej časti slovensko-českého pohraničia, majú výrazne odlišný charakter. Teoretické predpoklady pre formovanie väzieb a spolupráce sú jednoznačne najvyššie v najjužnejšej časti. Okrem dobrej priepustnosti štátnej hranice to je aj lokalizácia mestských sídiel v jej tesnej blízkosti. Vytvára to možnosť medzisídelných väzieb a zároveň vzhľadom k malým dopravným vzdialenostiam môžu vznik väzieb evokovať už minimálne rozdiely v parciálnych spolčensko-ekonomických zložkách, kvôli ktorým sa oplatí cestovať cez hranicu. Oproti tomu na severe sú k mobilite cez hranicu potrebné oveľa väčšie rozdiely, ktoré tu v skutočnosti boli (aj v súčasnosti ešte stále sú, aj keď po nutnej reštrukturalizácii ťažkého priemyslu v oblasti severnej Moravy sa mierne znízili) veľmi podstatné. Preto aj napriek (v porovnaní s juhom) menším teoretickým predpokladom je u obyvateľov Kysúc vysoká orientácia na mestské centrá ostravsko-karvinskej oblasti. Tie sú síce na rozdiel od Hodonína alebo BFeclavi vzdialenejšie od hranice, ale značne ich prevyšujú početnosťou aj veľkostnou štruktúrou. Vývoj však po rozdelení stále viac začína smerovať k naplneniu teoretických predpokladov a cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca na severe v porovnaní s juhom začínajú stagnovať. V. Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca sú posilňované v regiónoch, ktorými prechádzajú hlavné dopravné ťahy nadregionálneho významu. Opäť sa to najviac prejavuje v južnej časti, kde prechádza dopravný koridor spájajúci hlavné mestá Bratislavu a Prahu, ktoré v transformačnej etape zvýraznili svoju spoločensko-ekonomickú pozíciu v rámci vnútroštátneho priestoru. Navyše je juh lokalizovaný v jadrovej stredoeurópskej zóne (zoskupenie miest Viedeň, Bratislava, Brno, príp. Budapešť). Vo všeobecnosti sa bariérový vplyv hranice v okolí hlavných ťahov znižuje a výhodná dopravná poloha sa stáva jedným z najdôležitejších impulzov ekonomického rozvoja (v budúcnosti po komunikačnom prepojení na rakúsku stranu možno s týmto efektom počítať v celom úseku Bratislava-Kúty). VI. Celková intenzita mobility cez slovensko-českú štátnu hranicu je najviac ovplyvnená dennou dochádzkou do zamestnania zo Slovenskej Republiky do Českej republiky. V smere SR - ČR sa zmenili aj hlavné dôvody ciest cez hranicu, keď v dôsledku celospoločenského hospodárskeho vývoja vzrástlo zastúpenie ciest motivovaných ekonomickými pohnútkami (zamestnanie, nákupy) a to na úkor ciest za kultúrno-spoločenským účelom (návšteva príbuzných a známych, kultúrne podujatia).
