Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
58 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje VII. Cezhraničná spolupráca v slovensko-českom pohraničí je v prechode medzi počiatočnou inštitucionálnou a následnou realizačnou fázou (na Slovensku to možno konštatovať o cezhraničnej spolupráci všeobecne, v Českej republike je o niečo ďalej cezhraničná spolupráca s Nemeckom). Prvé euroregióny sa tu začali formovať až koncom deväťdesiatych rokov a to nie ako produkt, ale ako možný generátor budúcej cezhraničnej spolupráce. Tá bola tesne po rozdelení zo strany SR a ČR podporovaná len minimálne, zo strany EÚ boli v prvej fáze podporované len prihraničné regióny priamo susediace s EÚ. Pre realizáciu konkrétnych projektov bude do budúcnosti nájsť aj ďalšie alternatívne možnosti ich financovania (spolufinancovania). VIII. Ukázal sa veľmi vysoký vplyv celorepublikovej úrovne na vzájomné väzby všeobecne a takisto i na cezhraničné väzby a cezhraničnú spoluprácu. V slovenskočeskom prostredí sú stále ešte nadštandardné vzťahy, v postoji k ostatným susediacim krajinám však stále registrujeme veľké množstvo regulačných opatrení, protekcionizmus a paternalizmus (platí aj pre EÚ vo vzťahu k nečlenským krajinám). Je jednoznačné, ako každá regulácia a deregulácia menila správanie obyvateľstva a jeho mobilitu (práca, štúdium, obchod, dane a pod.). Ďalšie možné regulačné vplyvy štátu by mali byť obmedzené prenosom kompetencií na regionálnu a lokálnu úroveň, čo by bolo aj štartovacím impulzom cezhraničnej spolupráce. Jej rozvoju by mala pomôcť aj plnohodnotná integrácia do európskych štruktúr, ktorá by mala byť zároveň garanciou zachovania nadštandardných vzťahov (ich rozšírenia na ostatné krajiny), aj keď dôležitý v tomto prípade bude aj samotný vývoj v rámci EÚ. IX. Aktivizácia cezhraničnej spolupráce je dôležitá hlavne z toho dôvodu, že prihraničné regióny sa častokrát vplyvom pôsobenia politickej hranice ako bariéry dostávajú na okraj ekonomického a sociálneho vývoja a môžu sa stať marginálnymi územiami. V závislosti od budúceho vývoja európskych integračných procesov je možné v slovensko-českom pohraničí zosilnenie ale aj opätovné zoslabnutie bariérových efektov. Z dlhodobého hľadiska je však zrejmé, že hranica medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je mimoriadne dobre disponovaná ako pre úplnú integráciu, tak i pre separáciu regiónov pozdĺž nej. Zároveň platí, že určité časti tejto hranice sú disponované skôr pre integráciu (územie zhruba medzi Kútami a Strážnicou), iné viac pre separáciu (Javorníky). Prevažná časť hranice nie je jednoznačne disponovaná k jednej či druhej funkcii a obe krajné funkcie môže v prípade nutnosti plniť (Ŕehák, 1997). V období 1993-2004 sa našťastie nepotvrdil jednoznačný posun v smere k nezvratnej marginalizácii spôsobenej vznikom štátnej hranice. Literatúra BARTOŇOVÁ, D. 1997. Demografické aspekty vnitŕní a zahraniční migrace v ČR v 90. letech. Demografie, roč. 39, 1997, č. 4, s. 250-257. BAŠOVSKÝ, O. 1995. Súčasný stav a prognóza urbánnej a regionálnej štruktúry Slovenska a ekonomická transformácia. Geografie - Sborník ČGS, roč. 100, 1995, č. 2, s. 78-91. BRANDOVÁ, H. 1992. Euroregiony. Geografické rozhledy, roč. 2, 1992, č. 2, s. 45. BUČEK, J. 1994. Geopolitika na konci 20. storočia. Medzinárodné otázky, roč. 4, 1994, č. 3, s. 41-53. BUČEK, J. 1995. Mesto, štát a územie. Bratislava: Katedra humánnej geografie a demogeografie PriF Univerzity Komenského, 1995, 212 s. - Dizertačná práca.
