Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
56 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje územiu. Pritom je nevyhnutné, aby vnímanie a posudzovanie cezhraničných aktivít nebolo len vytrhnuté z kontextu, ale aby bolo hodnotené ako súčasť regionálneho rozvoja príslušných regiónov s ohľadom na využitie individuálnych daností a predpokladov konkrétneho územia. Napriek tomu, že situácia v prihraničných regiónoch bola u nás doteraz z dôvodu pomerne vysokého stupňa centralizácie výrazne ovplyvňovaná hlavne celorepublikovým vývojom, v národných územnoplánovacích dokumentoch nebola cezhraničná spolupráca riešená osobitne. Koncepcia územného rozvoja Slovenska (posledný návrh z roku 2001) hovorí o naviazaní na európsku sídelnú sieť, hlavne na aglomerácie celoeurópskeho významu - ostravskú aglomeráciu ako širšiu súčasť katovickej aglomerácie, na nižšej úrovni sídelný pás moravských miest pozdĺž hranice so SR. Pokiaľ ide o slovensko-českú hranicu, uvádza sa ako najvhodnejšia pre integráciu oblasť Holíča a Skalice s oblasťou Hodonína a Strážnice, resp. región v okolí Čadce a Jablunkova. V územných plánoch VÚC (s Českou republikou susedia Žilinský, Trenčiansky a Trnavský) je zahrnutých len málo konkrétnych krokov smerujúcich k realizácii cezhraničnej spolupráce. Týkajú sa hlavne oblasti cestovného ruchu, rekreácie a turistiky (predovšetkým budovanie cyklotrás), rozvoja dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a verejnoprospešných stavieb. Najviac zmien je plánovaných v rámci Trnavského kraja. Celkovo však tieto dokumenty sú skôr formálneho charakteru a nereagujú dostatočne flexibilne na pomerne dynamický vývoj prihraničných regiónov. Cezhraničná spolupráca a integrácia prihraničných regiónov, ktorá je predpokladom pre širšie integračné procesy, sú vysoko pozitívne javy zasluhujúce si našu podporu. Potláčajú izolacionizmus, ktorý môže mať rôzne podoby nacionalizmu, šovinizmu, rasizmu, xenofóbie, separatizmu, absolutizácie regionálnych, národných, ale aj lokálnych zvláštností, hospodárskych, kultúrnych, jazykových, sociálnych, technických a technologických nadradeností. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť pre mladé demokracie (Slovenskú republiku aj Českú republiku takto možno označiť), ktoré nie sú doteraz úplne konsolidované a existuje v nich nie úplne nereálna hrozba, že nacionalistické a populistické elity môžu začať rozhodovať o veciach verejných. 9. Zhrnutie Z hľadiska komplexnosti riešenia vybranej problematiky a snahe zachytiť ju v rámci širších priestorových súvislostí ponúka predkladaná štúdia pomerne široký záber informácií a poznatkov. Z tohto dôvodu sa snažíme najdôležitejšie závery sformulovať prehľadnou formou zoradené do niekoľkých základných bodov. I. Do deväťdesiatych rokov boli v rámci spoločného štátu a centrálneho plánovania väzby medzi Slovenskou republikou a Českou republikou asymetrické (jednostranné, polarizované). Prechod na trhové hospodárstvo a rozdelenie federácie však znamenali ešte väčší posun k asymetrickosti. Dôvodom tejto skutočnosti bola počiatočná väčšia akcelerácia spoločensko-ekonomického vývoja v ČR a niekoľkoročné oneskorenie transformačných procesov v SR. Po roku 2002 prichádza aj na Slovensku k väčšej akcelerácii reformných procesov (svojou priamočiarosťou dokonca predbiehajúcich reformy v ČR), bude preto zaujímavé sledovať ich priebeh (príp. úspešnosť), ako aj vplyv na vývoj vzájomných slovensko-českých väzieb. II. Druhým podstatným dôsledkom prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo bol posun vo väzbách od monotónnosti
