Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
48 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje vania a v premiestňovaní, úpravách a výstavbe nových colných budov a objektov prichádza opäť k zmene colného režimu v rámci EÚ. Kým po rozdelení federácie bolo ustálenie tohto procesu veľmi pozvoľné a trvalo takmer desať rokov, po vstupe do Únie by malo byť obdobie stabilizácie kratšie (pristúpením k Schengenu - pravdepodobne v roku 2007). 2. Súčasné generácie (s výnimkou najmladších vekových skupín) majú vo svojej pamäti stále zafixovaný bezproblémový prístup na územie ČR a vyrovnávajú sa (diferencovane) s existenciou hranice ako bariéry a obmedzeniami sprevádzajúcimi jej prechod. 3. V roku 1996 prišlo k úprave štátnej hranice na základe spracovania tejto problematiky spoločnou slovensko-českou rozhraničovacou komisiou. 4. V slovensko-českom prostredí absentuje jazyková bariéra, keď obyvateľstvo slovenskej strany rozumie bez problémov českému jazyku a naopak. Tento fakt pramení z dlhoročnej spoločnej existencie v spoločnom štátnom útvare (hlavne v prepojenosti vtedajších elektronických médií") a je len veľmi ťažko odhadnúť, v akom rozsahu zostane zachovaný pre nasledujúce generácie. 5. Prevažná časť slovensko-českej štátnej hranice prechádza pohoriami Vonkajších Západných Karpát - zo severu na juh sú to postupne Jablunkovské medzihorie, Moravsko-sliezske Beskydy, Turzovská vrchovina, Javorníky a Biele Karpaty (najdlhší úsek). V najjužnejšej časti tvorí hranicu rieka Morava (tento fakt však nemožno považovať výhradne za špecifikum tejto hranice, pretože prírodné bariéry bývajú spravidla jedným z hlavných a najčastejšie používaných vodiacich prvkov pri vymedzovaní štátnej hranice). 6. Velkú časť slovensko-českého pohraničia zaberajú chránené krajinné oblasti. Na severe sa rozprestiera CHKO Kysuce (na českej strane na ňu nadväzuje CHKO Beskydy), v strednom úseku hranice to je CHKO Biele Karpaty (CHKO Bilé Karpaty) a v najjužnejšej časti sem zasahuje čiastočne CHKO Záhorie (bez nadväznosti na českej strane). 7. Jednou z charakteristických črt slovenskej časti slovensko-českého pohraničia je výskyt rozptýleného osídlenia. Na slovenskej strane zasahujú z piatich hlavných oblastí rozptýleného osídlenia Slovenska do tohto priestoru dve. Z oblasti rozptýleného osídlenia Javorníkov a Slovenských Beskýd zapadajú do sledovaného územia tri zo štyroch podoblastí - Kysucká, Žilinská a Považsko-Bystrická a z oblasti rozptýleného osídlenia v Bielych Karpatoch obe podoblasti - Myjavská a Trenčianska. Obe spomínané oblasti sú niečím špecifické - prvá má najväčší celkový počet obyvateľov v obciach (aj spolu so svojou štvrtou podoblasťou - oravskou) a druhá najväčší podiel obyvateľov na kopaniciach (Spišiak, 1998). 8. Napriek mnohým, aj v tejto kapitole spomínaným, paralelám oddeľuje slovenskočeská hranica pri hodnotení na širšej regionálnej úrovni (úroveň mierne prekračujúca samotné vymedzenie pohraničia) dve geograficky pomerne odlišné územia. Okrem rozdielov v demografických štruktúrach sú to aj výrazné morfologické rozdiely, odlišná štruktúra dopravných sietí atď. 9. Slovensko-česká hranica má dĺžku 252 km, aj na takomto krátkom úseku je možné v slovenskej časti slovensko-českého pohraničia identifikovať viaceré štruktúrne aj funkčne diametrálne odlišné regióny (viď ďalej). To sú len niektoré zo základných črt slovensko-českého pohraničia. Väčšina z nich je výrazne špecifických, niektoré však možno zaradiť medzi obvyklé charakteristiky vybraných typov prihraničných regiónov (napr. bod 5). V každom prípade je potrebný
