Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 49 výrazne individuálny prístup pri posudzovaní, hodnotení a charakteristike tohto územia. 7.2. Regionalizácia slovenskej časti slovensko-českého pohraničia Regionalizácia slovenskej časti slovensko-českého pohraničia na základe intenzity cezhraničných väzieb bude vyžadovať zahrnutie teoretických predpokladov pre ich formovanie na jednej strane a reálne existujúcej skutočnosti na strane druhej. Pre obe sme použili podľa nášho názoru najreprezentatívnejšie ukazovatele, ktoré budú posudzované ako rovnocenné. Teoretickú časť bude reprezentovať cezhraničný interakčný potenciál V pre n = 5 (teda interakcia s piatimi najviac pôsobiacimi mestami z druhej strany hranice), reálna skutočnosť bude zastúpená dochádzkou do zamestnania, presnejšie podielom dochádzajúcich do zamestnania cez štátnu hranicu na celkovom počte dochádzajúcich (pozn. kedže sa pohybujeme v prihraničnom priestore, môžeme namiesto pracovnej migrácie pracovať s termínom dochádzka do zamestnania). V tomto prípade boli použité momentálne jediné dostupné podrobné údaje o dochádzke na úrovni obcí a to zo SLDB z roku 1991. Aj keď absolútne počty Slovákov na trhu práce v ČR sa výrazne zvýšili, dostupné údaje z obdobia medzi cenzami na úrovni okresov nasvedčujú, že v hlavných smeroch dochádzky do zamestnania v pohraničí neprišlo k prevratným zmenám. Jedinou výnimkou tohto tvrdenia je mierne oslabenie dochádzkových tokov v severnej časti slovensko-českého pohraničia. Dôvody, prečo boli vybrané práve tieto ukazovatele, sú nasledovné: cezhraničný interakčný potenciál V pre n = 5 je najvyváženejšľm teoretickým ukazovateľom použitým v kapitole dopravno-sídelné väzby a zahŕňa v sebe dopravnú dostupnosť aj veľkostnú štruktúru mestských sídel z moravskej strany hranice; dochádzka do zamestnania najvýstižnejšie mapuje hlavné toky denného pohybu obyvateľstva a zároveň to je najpoužívanejší ukazovateľ pre hodnotenie sídelných priestorových väzieb. Dalo by sa polemizovať s tým, že do úvahy bol braný len jeden smer tohto pohybu, opačný smer je však v tomto prípade minimálny (pozícia „slabší" vs. „silnejší" národ) a v porovnaní s dochádzkou zo slovenskej do moravskej časti pohraničia zanedbateľný. Rovnocennosť sme zabezpečili tým, že mediánu (medián bol braný do úvahy preto, aby výsledok neovplyvnili niektoré veľmi extrémne hodnoty, ktoré boli hlavne pri cezhraničnom interakčnom potenciáli evidentné) bola pri cezhraničnom interakčnom potenciáli aj pri dochádzke priradená hodnota 1 a hodnoty u ostatných obcí boli následne určené pomerným spôsobom (napr. ak by bol medián rovný 4 a hodnota pri obci a rovná 5, po prepočítaní bude pri mediáne hodnota 1 a pri obci a hodnota 5 : 4, t. j. 1,2). Pri každej obci sme takto dostali dva údaje, ktorých súčet nám určil intenzitu cezhraničných väzieb obce s územím moravskej strany slovensko-českého pohraničia. Pri kartografickej interpretácii boli potrebné pri zaradení jednotlivých obcí do jednotlivých kategórií určité korektúry. Obce, ktoré sa vyskytli priestorovo individuálne v určitej kategórii (nesusedili so žiadnou obcou tej istej kategórie) a nebolo to spôsobené žiadnou jednoznačnou prírodnou alebo umelo vytvorenou prekážkou, boli zaradené do hodnotovo najbližšej kategórie takej, aby v nej bola zahrnutá minimálne jedna susediaca obec (zabezpečila sa tak regulácia odchýlky, ktorá sa pri malých súboroch ako sú obce pri dochádzke môže vyskytnúť). Takýmto spôsobom sme dosi-
