Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
38 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje • Zo zisťovaných ekonomicko-demografických štruktúr najvýraznejšie diferencoval názor respondentov vek. Za rozdelenie sa viac vyjadrovali nižšie vekové kategórie (vrátane tých, ktorí by sa v roku 1992 z dôvodu neplnoletosti ešte referenda nemohli zúčastniť). 6. Spolupráca a integračný proces v prihraničných regiónoch 6.1. Cezhraničná spolupráca a euroregióny na Slovensku Inštitúcie vstupujúce do procesu cezhraničnej spolupráce môžeme na základe teórie Weinbergra (1995) rozdeliť na normatívne a reálne. Normatívne inštitúcie majú na starosti celkový rámec a pravidlá, vyjadrené predovšetkým v právnych normách a smerniciach, ktoré podstatnou mierou definujú podmienky a formy realizácie. Reálne inštitúcie zahŕňajú existujúce subjekty, organizácie a združenia priamo realizujúce cezhraničnú spoluprácu. Systém ani jedného typu inštitúcií nebol u nás dlhý čas dostatočne rozvinutý, presnejšie povedané neboli jednoznačne vytýčené ich kompetencie (Zemko, Buček, 2000). Ešte v roku 2001 sa priamo alebo nepriamo na cezhraničnej spolupráci podieľal Úrad vlády SR a osem ďalších ministerstiev. Euroregióny a ich evidencia prebiehala paralelne na Ministerstve vnútra SR, Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstve zahraničných vecí SR, pričom neexistovali jednotné určujúce kritériá pre ich vznik a tým sa tento proces stával značne neprehľadný. Zároveň sa tak degradovalo spoločenské vnímanie pojmu euroregión. Až od roku 2002 sa situácia postupne stabilizuje - združenia, ktoré sú národnými zástupcami euroregiónov sú zaregistrované na Ministerstve vnútra SR, ostatné kompetencie a projektová činnosť spadá pod Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Programová implementačná jednotka PIU Phare CBC prešla v roku 1999 pod Úrad vlády SR, kým dovtedy bola pod správou Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti. Úrad vlády sa tak stal v poradí už piatou inštitúciou, ktorá prevzala v 90. rokoch príslušné právomoci. Znamená to, že na rozdiel od okolitých krajín prichádzali za Slovensko na rokovania a pripravovali príslušné dokumenty stále noví ľudia, ktorí zákonite nemohli byť odborne spôsobilí, dostatočne adaptovaní a pripravení na uvedenú problematiku. Nejasné a chaotické pravidlá zároveň vygenerovali systém otvorene vyzývajúci ku korupcii a prepukla aféra zneužívania finančných prostriedkov z fondu Phare pracovníkmi Úradu vlády. V podobnej situácii sa nachádzal aj proces tvorby reálnych inštitúcií. Všetky legislatívne dokumenty koordinujúce cezhraničnú spoluprácu začali byť prijímané až koncom 90. rokov. Dovtedy v slovenskom právnom poriadku absentovali viaceré nástroje, ktoré by vytvárali právny rámec pre cezhraničnú spoluprácu a zvlášť pre formovanie euroregionálnych štruktúr. Spočiatku zastupovali slovenskú stranu na rokovaniach o takejto spolupráci prednostovia miestnych úradov a predstavitelia miestnej štátnej správy. Neskôr sa však ukázalo, že sa nijaká právna úprava na Slovensku nezmieňovala o účasti orgánov miestnej štátnej správy. Ich účasť nemala oporu v zákone a dostávala sa do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky. Kedže Slovensku chýbala právna úprava cezhraničnej spolupráce miest a obcí a nebola ani zákonom ustanovená samospráva vyšších územných celkov a jej orgány, jedinými samosprávnymi územnými celkami boli obce a mestá. Preto keď vznikol prob-
