Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 37 Sledovanost českých elektronických médií Do úvahy bola braná sledovanost českých televíznych a rozhlasových staníc, na ktorú nemá zavedenie hranice žiadny priamy vplyv. Nemôže zastaviť televízny ani rozhlasový signál, neovplyvňujú ju rozdelenie meny a pohyb kurzu slovenskej a českej koruny atcľ. Veľmi ťažké je však porovnávať stav pred rokom 1993 a teraz, pretože zistiť sledovanost s päťročným oneskorením je takmer nereálne Ge hodnotená len aktuálna situácia, t. j. z roku 1998). Okrem toho túto skutočnosť ešte viac zneprehľadňuje fakt, že v transformačnom období vzniklo (aj zaniklo) pomerne veľké množstvo nových mediálnych subjektov. Hodnotenie: • Sledovanost českých televíznych staníc v obciach slovenskej časti slovenskočeského pohraničia bola veľmi vysoká, keď viac ako polovica obyvateľov si ich na svojich televízoroch naladí denne. • Situáciu ovplyvňuje možnosť príjmu televízneho signálu (hlavne komerčných televízió, keď vo väčšej časti sledovaného územia mali české televízie v porovnaní so slovenskými lepšie pokrytie signálom: Obce boli často lokalizované na hranici dosahu signálu a kvalita príjmu sa častokrát menila aj v rámci jednej obce (táto skutočnosť nebola zisťovaná a vyplynula až z poznatkov respondentov získaných priamo v teréne). • Viac ako v závislosti od vzdialenosti od hranice boli zaznamenané rozdiely medzi jednotlivými úsekmi, keď úplne najvyššia sledovanost českých televízií bola identifikovaná v oblasti Záhoria. • Ženy sledovali české televízne stanice viac ako muži (v pomere 57,8 % ku 48,7 % pri dennej sledovanosti), vek a ekonomický status vplývali na sledovanost menej. • Sledovanost českých rozhlasových staníc je na rozdiel od televízií minimálna, väčšina obyvateľov ich nepočúva vôbec (príčinou môže byť nižšia sledovanost rozhlasu celkovo, ale aj rozdielne preskupenie kvality vo vysielaní českých a slovenských rozhlasových staníc v porovnaní s televíziami). Postoj v prípadnom referende o budúcnosti federácie v roku 1992 K rozdeleniu Československa prišlo na základe dohody politických špičiek oboch častí federácie po parlamentných voľbách v roku 1992. Tomuto rozhodnutiu nepredchádzalo vypísanie referenda, a to aj vďaka vtedajším prieskumom verejnej mienky, ktoré dávali jasne najavo, že občania by v prípade tejto možnosti rozdelenie zamietli. Naším cieľom bolo zistiť, ako by obyvatelia prihraničných obcí hlasovali v prípade referenda v inkriminovanom roku 1992, teda nie aký názor majú na osamostatnenie oboch republík v súčasnosti (aj keď treba počítať s tým, že šesťročný časový odstup mohol v niektorých prípadoch názor skresliť). Hodnotenie: • Potvrdil sa vtedajší negatívny postoj obyvateľov k rozdeleniu, počet hlasujúcich za zachovanie spoločného štátu 2,8-krát prevyšoval počet hlasujúcich za rozdelenie (z moravskej strany bol tento pomer 63,5 % vs. 12,6 %, teda viac ako päťnásobok za federáciu). • Podiel zástancov spoločného štátu sa zo severu na juh mierne zvyšoval, vzdialenosť od hranice mala na názor na rozdelenie len minimálny vplyv. • Zachovanie federácie viac presadzovali tí, ktorí majú príbuzných v ČR (64,3 %) ako tí, ktorí v ČR žiadne príbuzenstvo nemajú (48,7 %).
