Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Národnostná a jazyková príslušnosť... 69 s maďarskými väzbami, oslobodiac sa spod ideologického a národnostného tlaku, zmenila svoju etnickú príslušnosť. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa totiž nezanedbateľná časť označila za Maďarov. Počas nasledujúceho desaťročia sa ich etnické smerovanie opäť modifikovalo, čo urýchlila pravdepodobne Mečiarova éra. Azda najproblematickejšie je interpretovať zmeny medzi Rómami. Rómska národnosť, teda aj rómsky materinský jazyk figuroval v sčľtacľch hárkoch až po zmene režimu v roku 1991. Ich počet je podľa autoidentifikácie, respektíve heteroidentifikácie odlišný. Počet Rómov je podľa nich samotných iba zlomkom toho, ako predpokladá nerómske obyvateľstvo. (Veľká časť tých, ktorých nerómske obyvateľstvo pokladá za Rómov, sa k rómskej národnosti nehlási.) Výklad rozdielu medzi dvoma obdobiami je problematický. (V roku 1991 bol počet Rómov podľa materinského jazyka o 1,9 % vyšší než podľa národnosti, v roku 2001 bolo toto číslo až 10,6 %.) Počet Rómov sa v deväťdesiatych rokoch odlišnej miere zmenil aj v jednotlivých regiónoch. Nie sú jasné ani tendencie: v akom pomere sa vlastne od ostatných národností „regrutovali“ tí, čo sa hlásia k rómskej národnosti, ani to, nakoľko je etnická väzba tých, čo sa hlásia k rómskej národnosti, stabilná? Otázne je aj to, či je príslušnosť k rómskej národnosti tých, čo sa v predchádzajúcom období ešte hlásili k iným národnostiam, trvalá, alebo pre ich menšiu či väčšiu časť je to iba prechodný stav k príslušnosti k inej národnosti, pravdepodobne väčšinovej. Príslušníkov ukrajinskej a rusínskej národnosti budeme analyzovať v jednom bloku. Na národnostnej palete Slovenska sa Rusíni objavili ako osobitná národnosť až v roku 1991. V predchádzajúcich desaťročiach ich poväčšine pokladali za Ukrajincov. Podľa údajov zo sčítaní ľudu v roku 1991 a 2001 sa autoidentifikácia Ukrajincov a Rusínov výrazne líši. Počet príslušníkov rusínskeho spoločenstva v porovnaní s rokom 1991 výrazne vzrástol (súčasne klesol počet Ukrajincov). Rozdelenie príslušníkov oboch národných spoločenstiev je protirečivé z osobitného hľadiska: počet Ukrajincov je výrazne vyšší než počet osôb s ukrajinským materinským jazykom, a to aj podľa údajov z roku 1991, ako aj podľa údajov z roku 2001. V roku 1991 sa k ukrajinskej národnosti hlásilo 13 281 osôb, pričom podľa materinského jazyka bol počet Ukrajincov 9 480. V roku 1991 bol ich počet v porovnaní s materinským jazykom vyšší o 28,6 %, v roku 2001 o 27,1 %. Teda vyše štvrtina ľudí s ukrajinskou národnosťou má iný, poväčšine rusínsky (2 996 osôb) materinský jazyk. V prípade Rusínov je situácia opačná: v roku 1991 ako aj v roku 2001 počet osôb s rusínskym materinským jazykom výrazne prekročil počet osôb rusínskej národnosti. V roku 1991 bol vyšší o 186 %, v roku 2001 zasa o 127 %. Pomerne nízke národné povedomie Rusínov je dôsledkom ukrajinskej „identity“, ktorá im bola v minulosti nanútená, respektíve asimilácie so Slovákmi. Asimiláciu zrejme výrazne posilnil fakt, že dlhé desaťročia sa oficiálne nemohli hlásiť ku svojej vlastnej identite, a poväčšine sa hlásili buď k väčšinovému slovenskému národu alebo k inej menšine, najmä k ukrajinskej menšine. To, že väčšina z nich si zvolila skôr asimiláciu so Slovákmi podporuje fakt, že v roku 2001 sa väčšina osôb (28 885) s rusínskym materinským jazykom hlásila k slovenskej národnosti a iba menšia časť (22 751 osôb) sa hlásila k rusínskemu materinskému jazyku. Napokon budeme analyzovať súvislosti národnostnej príslušnosti Nemcov, ako aj ich hlásenie sa k nemeckému materinskému jazyku. Na prvý pohľad je zrejmé, že výrazne poklesol rozdiel medzi príslušníkmi nemeckej národnosti a osobami hlásiacimi sa k nemeckému materinskému jazyku (z 42,9 % na 17,4 %). Podľa nášho pred
