Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
70 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín pokladu stoj f za touto zmenou zásadná premena etnickej „pozície“ Nemcov po zmene režimu. Negatívny vzťah k Nemcov pred zmenou režimu („previnilý národ") po revolúcii zmenil znamienko: nemecká identita sa podľa hodnotového rebríčka „nového sveta“ stala hodnotou. Tento proces môžeme komplexnejšie postrehnúť, ak do úvahy nezoberieme len údaje po zmene režimu, ale aj tie pred nimi. V roku 1970 (v roku 1980 sa na materinský jazyk nepýtali) bol počet osôb s nemeckým materinským jazykom viac než dvojnásobne vyšší než počet osôb nemeckej národnosti (vyšší o 107 %). Vd’aka tomu sa čoraz väčšia časť k nemeckej kultúre inklinujúcich osôb s nemeckým materinským jazykom hlásila aj k nemeckej národnosti. Nižšie podrobnejšie rozanalyzujeme rozdelenie osôb patriacich k jednotlivým národným spoločenstvám podľa dvoch premenných, ktoré máme k dispozícii. Vytvoríme typológiu, v ktorej premenné materinský jazyk a národnosť môžu získať dve hodnoty (áno alebo nie). Takto sa osoby patriace k jednotlivým národným spoločenstvám, etnikám dajú zadeliť v širšom slova zmysle podľa týchto dvoch ukazovateľov do štyroch typov: Národnosť Áno Nie Materinský jazyk Áno 1 2 Nie 3 4 1. typ, patria sem tí, ktorí podľa oboch ukazovateľov, teda podľa národnosti a materinského jazyka patria k jednej národnosti. Pokladáme ich za jadro národného spoločenstva, nakoľko patria k danej národnosti na základe politických (národnosť), ako aj kultúrnych väzieb (materinský jazyk). 2. typ tvoria tí, ktorí patria k danému národnému spoločenstvu len na základe materinského jazyka (podľa národnosti nie). Patria sem vo všeobecnosti tí, ktorí pochádzajú zo zmiešaného manželstva, väčšinou väčšinového-menšinového, pri ich národnej príslušnosti dominuje skôr väčšinový pôvod, pričom pri ich jazykovo-kultúrnej väzbe dominuje menšinový pôvod. Ďalší ich segment tvorí časť osôb s homogénnym pôvodom, ktorá sa nevzdeláva v materinskom jazyku. V tomto prípade materinský jazyk poukazuje na ich pôvod, národnosť zasa odzrkadľuje novú, väčšinovú identitu. Skúmanie 3. typu dichotómie materinský jazyk/národnosť je náročnejšie, nakolko ide o ťažšie vymedziteľnú skupinu. Na ich národnú väzbu v tomto prípade poukazuje národnosť (materinský jazyk nie). Časť z nich tvoria takisto ľudia so zmiešaným pôvodom, ďalej tí, ktorých pôvod je etnicky homogénny, ale socializovali sa najmä vo väčšinovom jazykovom spoločenstve, pričom si príslušnosť podľa pôvodu ponechali. V 4. type ani jeden ukazovateľ nepoukazuje na príslušnosť ku skúmanému etniku. Osoby z tejto skupiny štatisticky nepatria ku skúmanému etniku. Objavuje sa otázka, akú štruktúru tvoria jednotlivé typy v jednotlivých etnických spoločenstvách. Podľa nášho predpokladu možno tieto typy hierarchicky zadeliť, pričom ich umiestnenie môžeme zobraziť koncentrickými kruhmi. (Obr. č. 2). Vo vnútri je tzv. jadro (J), ktoré tvoria osoby z 1. typu. Podľa nášho predpokladu jadro obklopuje tzv. vnútorná sféra (MS), ktorú tvoria osoby z 3. typu. Vonkajšiu sféru (VOS) tvoria osoby z 2. skupiny. Predpokladáme, že osoby z 3. skupiny sa viažu k svojmu národnému spoločenstvu silnejšie než osoby z 2. skupiny, nakoľko hlásenie sa k národnosti je závažnejšie, predpokladá väčšie prejavenie sa než „len“ hlásenie sa k materinskej
