Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin

68

Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín

Obrázok č. 1

Rozdiel medzi príslušnosťou podľa materinského jazyka a národnosti na Slovensku, 1991-2001,%

100

slovenskámaďarská

rómska

ukrajinská a rusínska

česká

nemecká

poľská

m 1991-1,64

7,21

1,94

92,2-4,79

42,93

28,62

m 2001-2,22

10,07

10,60

79,31

8,03

17,35

4,96

Údaje o jednotlivých etnických spoločenstvách (rozdiel medzi národnosťou, respektíve materinským jazykom) z týchto dvoch období sa výrazne líšia. V roku 1991 boli väčšinovým národom ešte Slováci a Česi, v roku 2001 už len Slováci. V prípade Slovákov v 90-ych rokoch v nemalej miere vzrástol relatívny rozdiel medzi počtom tých, čo sa hlásili k slovenskej národnosti a tých, čo mali slovenský materinský jazyk. Markantnú zmenu z väčšinového spoločenstva na menšinové možno badať v prípade Čechov: v roku 1991 - v Československej republike - patrilo k väčšinovému národu podľa národnosti o 4,7 % viac osôb než podlá materinského jazyka. 0 desať rokov to bolo opačne: počet osôb s českým materinským jazykom o 8 % prevýšil počet osôb hlásiacich sa k českej národnosti. K českej národnosti sa v roku 1991 prihlásili aj tie osoby, ktoré sa predtým hlásili k inej národnosti, v roku 2001 sa však už nemalá časť osôb s českým materinským jazykom prihlásila k slovenskej národnosti.

Aj počet príslušníkov ostatných národností, utvárajúci sa podľa týchto dvoch premenných, nesie stopy širšie chápaných spoločenských zmien na Slovensku.

V prípade Madärov bol ukazovateľ J/N (materinský jazyk/národnosť) v roku 2001 takmer o tri percentuálne body (10,1 %) vyšší než v roku 1991. Je to pravdepodobne vplyvom slovenskej národnostnej politiky, presnejšie madärskej politiky deväťdesiatych rokov (vo významnej miere Mečiarova éra) na madärsko-slovenské interetnické vzťahy. Po zmene režimu v roku 1989 pri sčítaní ľudu v roku 1991 nemalá časť osôb