Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin

Religiozita maďarskej mládeže na Slovensku

51

Popísaný trend sa dá vysvetliť mnohorakými spôsobmi závislé od toho, z akého aspektu sa naň pozeráme. Ak chápeme religiozitu v zmysle tradičnej, t. j. v našich podmienkach kresťanskej115, ale ešte presnejšie povedané cirkevnej a možno ešte presnejšie katolíckej religiozity, ktorá predpokladá konzistentnosť skúmaných dimenzii' (napr. kto bol pokrstený ako katolík zostáva katolíkom, je veriaci a cirkevne náboženský), tak popísané zmeny dokumentujú odklon od tohto typu religiozity a teda religiozity vôbec. Ale ak chápeme náboženskosť ako mnohodimenzionálny jav, ktorého jednotlivé dimenzie sa môžu rozličným spôsobom a rozličnou váhou prelínať, kombinovať a tak vytvárať rozmanité individuálne formy náboženskosti, potom nemôžeme tvrdiť, že religiozita je na ústupe, iba to, že popri tradičných formách, ktoré sú taktiež v stálom vnútornom pohybe, dochádza ku vzniku nových foriem aj v rámci tradičných konfesií116. Uvedené údaje však v každom prípade svedčia o nasledujúcich skutočnostiach:

1. Väčšina mladých ľudí sa vymedzuje nábožensky, teda zaraďuje seba ako veriaceho.

2. Pre vyše polovicu veriacich to ale znamená skôr identifikáciu s náboženstvom ako kultúrnym systémom a odpútanie sa od inštitucionálne zakotveného náboženstva, pričom „náboženské" hľadajú (?), nachádzajú (?) inde. Miera odpútania sa je najnižšia u gréckokatolíkov, najvyššia u evanjelikov, ináč povedané cirkevne nábožensky sa identifikujú najmä gréckokatolíci, kultúrne nábožensky najmä evanjelici.

3. Zároveň treba spomenúť neveriacich príslušníkov konfesií, ktorí tvoria síce minoritu členstva cirkví, ale predstavujú ďalší typ vymedzenia. V ich prípade možno hovoriť o jednoznačnom profánnom vymedzení v náboženskom rámci (Tomka 1998).

2.2.2. Viera v Boha

Tento aspekt ideologického sebazaradenia sme skúmali otázkou, ktorej odpovede siahali od neoblomnej viery v Boha až po jeho úplné odmietnutie117. Respondenti sa vyprofilovali do troch skupín (graf č. 6). Prvú som nazvala skupinou pevne veriacich v Boha. Patria do nej mladí, ktorí nemajú o existencii Boha žiadne pochybnosti (30%). Druhá skupina je najpočetnejšia. Tvoria ju respondenti, ktorí skôr veria ako neveria, ale ich viera nikdy nie je bez pochybností. Preto som ich nazvala kolísavo veriacimi (47%). Tretia je skupina neveriacich v Boha (23%).

Ako súvisí viera v Boha s náboženskosťou a so spôsobom náboženskosti (graf č. 6)? Pevná viera v Boha chodí ruka v ruke s náboženskosťou-až 98% pevne veriacich v Boha sa zároveň zaraďuje medzi nábožensky založených. Pevná viera však súvisí skôr s cirkevnou náboženskosťou a menej so svojvoľnou náboženskosťou, hoci medzi pevne veriacimi je aj početná skupina svojvoľne náboženských.

115 Ani kresťanskú a cirkevnú religiozitu nemôžeme hádzať do jedného vreca, veď aj medzi kresťanskými vierovyznaniami a z toho vyplývajúc medzi cirkvami týchto vierovyznaní sú dôležité rozdiely, aj keď podstata je rovnaká.

116 Samozrejme v súvislosti s takouto interpretáciou vznikajú ďaľšie otázky: ktoré varianty dimenzií religiozity, resp. absencie ktorej/ktorých dimenzií pri prítomnosti ostatných, dovoľujú ešte hovoriť o náboženskosti?

117 „Z nasledujúcich výrokov ktorý je Vám najbližší? 1. som presvedčený/á o tom, že Boh skutočne existuje, 2. hoci mám pochybnosti, mám dojem, že asi verím v Boha, 3. niekedy verím v Boha, inokedy nie, 4. neverím v Boha”