Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
26 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín 1.2 Nemecká menšina v slovenskej spoločnosti po roku 1989 Stručná charakteristika nemeckej komunity na Slovensku v minulosti Nemeckí migranti sa od 13. storočia významnou mierou podieľali najmä na hospodárskom a kultúrnom rozvoji Slovenska. Prispeli k ekonomickému rozmachu miest, zaviedli na svoju dobu pokrokové technológie ťažby i spracovania rúd a vďaka právnym systémom nemeckých miest, implantovaným do slovenského prostredia, výrazne participovali na pozdvihnutí právneho vedomia. Charakteristickými črtami nemeckého osídľovania slovenských krajov boli dva faktory-časová disparita a geografická heterogenita.70 Nemci neboli majoritným slovenským obyvateľstvom ponímaní ako komunita ohrozujúca jeho postavenie. Prispela k tomu relatívne malá početnosť nemeckej menšiny, územná rozčlenenosť jednotlivých nemeckých enkláv, ktoré navyše neudržiavali výraznejšie vzájomné kontakty. Vzťahy medzi Slovákmi a Nemcami boli tradične dobré. Novú, možno konštatovať, že vo veľkej miere negatívnu dimenziu vniesol do slovensko-nemeckých vzťahov až nástup nacizmu v Nemecku a následná fašizácia Európy. Rozhodujúca väčšina nemeckej menšiny sa v dôsledku dramatických úspechov Nemecka v počiatočnom období druhej svetovej vojny a tiež nátlaku exponentov nacizmu z radov Nemcov na Slovensku, dostala do vleku Deutsche Partei-politickej strany vytvorenej po vzore NSDAP. Kolaborácia s nacistickým Nemeckom, aj keď v mnohých prípadoch pasívna, vystavila Nemcov po skončení druhej svetovej vojny represáliám vládnych orgánov obnoveného Československa. Na základe reštriktľvnych opatrení, známych ako Benešove dekréty,71 boli Nemci zbavení československého štátneho občianstva, majetku, vylúčení zo všetkých oblastí spoločenského a hospodárskeho života. Karpatskí Nemci,72 až na ojedinelé výnimky, boli v rokoch 1946-1947 70 Nemci osídlili Slovensko v troch časových obdobiach. Prvá významná vlna nemeckých imigrantov prišla na Slovensko po mongolskom vpáde do Uhorska (1241/1242) v druhej polovici trinásteho storočia. Druhú etapu nemeckého osídlenia podnietilo protireformačné hnutie v Európe v 16. a 17. storočí, pretože na Slovensku, ktoré v tom období bolo vo víre protihabsburských povstaní, vládli liberálnejšie náboženské pomery, ako v susedných krajinách. Poslednú fázu nemeckého osídlenia vyvolala v 19 storočí potreba odborníkov s technickým vzdelaním, schopných organizovať zakladanie manufaktúr a podporovať rozvoj priemyselnej výroby na Slovensku. Časová disparita príchodu jednotlivých skupín nemeckého obyvateľstva mala za následok aj geografickú heterogenitu osídlenia. Nemecké obyvateľstvo na Slovensku, na rozdiel od sudetských Nemcov v Čechách, neobývalo nikdy súvislé územie. Na západnom Slovensku žili Nemci v Bratislave a v jej okolí. Na strednom Slovensku sa usadili na území Hornej Nitry (Hauerland). Na východnom Slovensku bol centrom osídlenia Spiš. 71 Bližšie: Šutaj, Š. - Mosný, P.-Olejník, M.: Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku. Bratislava. Veda 2002, s. 43-64. 72 Označenie sa začalo používať v období predmníchovskej Československej republiky jednak z dôvodu odlíšenia Nemcov žijúcich na Slovensku od sudetských Nemcov v Čechách a jednak z aspektu itnoidentifikačného. Bližšie k problematike etnickej identiy Nemcov: Olejník, M.: Transformácie identity spišských Nemcov v závislosti na meniacich sa štátoprávnych a sociálnych podmienkach Slovenska v 20. storočí. In: Bačová, V.-Kusá, Z.: Identity v meniacej sa spoločnosti. Košice. SvÚ SAV 1997, s. 145 - 154.
