Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Nemecká menšina v slovenskej spoločnosti po roku 1989 27 na princípe kolektívnej viny zo Slovenska vysídlení. Podľa dochovaných dokumentov deponovaných v Slovenskom národnom archíve žilo na Slovensku koncom 40-tych rokov približne 24 000 príslušníkov nemeckej menšiny.73 Československý štát v čele s Komunistickou stranou Československa nedokázal pre túto malú skupinu obyvateľstva zabezpečiť ani základné menšinové práva. Ústava z 9. mája 1948 obchádzala existenciu etnických minorít v Československu an bloc, až ústavná listina z roku 1960 v článku 25 deklarovala zabezpečenie všetkých možností a prostriedkov na vzdelanie v materinskom jazyku a na kultúrny rozvoj občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti. Nemeckú menšinu však naďalej ignorovala. Zákon č. 144/1968 Zb. vytvoril síce právne predpoklady pre rekonštitúciu nemeckej minority ako svojbytného etnického spoločenstva, ale násilné prerušenie demokratizačného procesu, následná „normalizácia“ spoločnosti a návrat k totalitným praktikám tento vývoj zastavili. Príslušníkom nemeckej minority, ktorí zostali na Slovensku, neboli priznané menšinové práva a Nemci ako etnická komunita v politike Komunistickej strany Československa a československej vlády oficiálne neexistovali. Nepriaznivé podmienky pre rozvoj nemeckého etnika ako menšinovej komunity našli svoje odzrkadlenie aj v počte osôb, ktoré sa pri oficiálnych sčítaniach hlásili k nemeckej národnosti. Početné zastúpenie nemeckej menšiny v štruktúre obyvateľov Slovenskej republiky. Počet príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku sa v predmníchovskej Československej republiky pohyboval zaokrúhlene od 140 000 do 150 000, čo predstavovalo približne 4,5% z celkového počtu osôb. K dramatickému poklesu karpatských Nemcov došlo po skončení druhej svetovej vojny v dôsledku evakuácie a vysľdlenia.74 Od roku 1950, kedy sa uskutočnil prvý povojnový cenzus, po súčasnosť (posledné sčítanie bolo realizované v roku 2001), podiel Nemcov činil vždy 0,1%. Najnižší sumár bol zaznamenaný v roku 1980, keď sa s nemeckou národnosťou identifikovalo len 2 918 osôb,75 napriek skutočnosti, že reálny počet Nemcov žijúcich na Slovensku bol podstatne väčší. Parciálne vysvetlenie priniesol prieskum uskutočnený v rokoch 1997-1998 pracovníkmi SvÚ SAV v Košiciach realizovaný formou oral history. V mnohých prípadoch neboli respondenti ochotní rozprávať o udalostiach rokov 1945-1950, o tom, čo prežili a ako sa im podarilo vyhnúť vysídleniu. Vo výpovediach viacerých bolo aj napriek odstupu desaťročí poznateľné rezíduum strachu.76 V prvom ponovembrovom cenze v roku 1991, sa síce k nemeckej národnosti prihlásilo už 5 414 osôb,77 čo oproti sčítaniu v roku 1980 predstavovalo skoro dvojnásobné zvýšenie, ale podiel Nemcov ostal nezmenený-0,1%. 73 Slovenský národný archív (SNA) Bratislava. Fond (f.) Povereníctvo vnútra (PV), kartón (kar.) 32, a. j. 4/3. 74 K evakuácii a vysídleniu karpatských Nemcov zo Slovenska bližšie: Gabzdilova-Olejníková, S.-Olejník, M.: Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953. Bratislava. SvÚ SAV, SNM - MKKN 2004, s. 35-44, 108-124. 75 Sčítanie ľudu domov a bytov 1. XI. 1980. Obyvateľstvo, domy, byty a domácnosti. SSR. Miesto vydania neuvedené, 1982. Tabuľka č. 156. 76 Bližšie: Gabzdilová, S.: Odsun Nemcov z územia Spiša v rokoch 1946 -1947 v reflexii ich individuálnej historickej pamäti. In: Bačová, V.-Kusá, Z, (eds.): Identity v meniacej sa spoločnosti. Košice. SvÚ SAV 1997, s. 137-144. 77 Sčítanie v roku 1991. Materiály štatistického úradu SR. Tabuľka č. 155.
