Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
14 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín túcie totiž sídlili v Stropkove a podľa názoru predstaviteľov miestnych úradov by zriadenie detašovaných pracovísk vo Svidníku ľuďom z regiónu určite pomohlo. P. Csáky v sprievode predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka sa zišiel aj na krátkom rokovaní s predstaviteľmi samosprávy zo Svidníckeho okresu. Zaujímal sa aj o ekonomicko-sociálnu situáciu ľudí v meste a okrese a diskutoval s nimi aj o alternatívach riešenia niektorých problémov, ktoré ťažia svidnľcky región.24 Takmer celá reprezentácia Rusínov, ale aj Ukrajincov v uplynulých rokoch vyjadrovala presvedčenie o ich zámernej slovakizácii, a to prostredníctvom vedenia gréckokatolíckej i pravoslávnej cirkvi. V tomto duchu už začiatkom roku 2004 odzneli výhrady aj k tomu, že kázeň počas vianočnej liturgie, ktorú celebroval sídelný biskup Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ spolu s emeritným biskupom Jánom Hirkom, a vysielal Slovenský rozhlas pre celé Slovensko, bola v slovenskom jazyku. Dokonca sa ako budúce riešenie navrhovalo dodatočne včlenenie rusínskej kázne do vysielania bohoslužby, pretože nebýva vysielaná v priamom prenose.25 V priebehu roku 2004 sa kritické vystúpenia v tomto smere ešte zintenzívnili, k čomu prispeli aj niektoré kauzy, ktoré vznikli rozličnou interpretáciou určitých rozhodnutí predstaviteľov gréckokatolíckej eparchie a jej duchovných, ako aj požiadaviek časti rusínskych veriacich. Boli to najmä prípady o. Jaroslava Popovca i bratov Jozafata a Gorazda Timkovičovcov, ale aj niektorých, nie vždy presných vyhlásení prezentovaných na pôde rusínskych a ukrajinských organizácii. Typickým príkladom neadekvátnych postupov bol prípad Popovec. V súvislosti s rozhodnutím prešovského gréckokatolíckeho eparchu Jána Babjaka preložiť správcu gréckokatolíckej farnosti v Krajnej Bystrej J. Popovca do obce Čirč bola zorganizovaná petičná akcia za jeho návrat do obce, v ktorej pôsobil dlhé roky. Dňa 29. októbra dostal predseda petičného výboru Michal Vaňko list od prešovského eparchu Jána Babjaka, v ktorom odôvodnil svoje rozhodnutie preložiť duchovného J. Popovca do farnosti v obci Čirč, v okrese Stará Ľubovňa. Konštatoval, že J. Popovec dostal na starosť väčšiu a z cirkevného hľadiska významnejšiu farnosť. J. Popovec bol však zároveň predsedom Správnej rady neziskovej organizácie Záchrana a obnova národných kultúrnych panaiatok-Drevené kostolíky pod Duklou, ktorá sa podieľa na záchrane a obnove viacerých z týchto vzácnych sakrálnych objektov. Preto 2. novembra 2004 M. Vaňko spolu s riaditeľom uvedenej neziskovej organizácie Ing. Michalom Kosťom písomne požiadali prešovského eparchu J. Babjaka o prijatie. Biskup J. Babjak 24. novembra 2004 prijal delegáciu, ktorú tvorili starostovia, M. Vaňko, M. Frančáková, A. Ferkaninová, ako aj M. Kosť s biskupom diskutovali o dôvodoch preloženia J. Popovca. Počas rozhovoru J. Babjak okrem iného zdôraznil, že má pochopenie pre potreby rusínskych a ukrajinských veriacich, ba nemá žiadne výhrady voči pôsobeniu J. Popovca v neziskovej organizácii. Zopakoval však, že v cirkvi úplne bežné preloženie J. Popovca nemožno považovať za trest.26 24 Prinesie návšteva vicepremiéra vo Svidníku svoje ovocie? http://www.rusin.sk/aktuality/index.html. 25 KRAJŇAK, P. Kritične zadumanňa nad vysylaňom roždestvennoj Služby Božej. Národný novynky, roč.14, 21.1.2004, č. 1-4, s. 3.
