Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Rusíni a Ukrajinci na Slovensku v roku 2004 15 Podľa vyjadrenia M. Kosta, biskup J. Babjak sleduje aktivity na poli záchrany a obnovy drevených „cirkvi'" pod Duklou. Účastníci stretnutia ocenili otvorený a chápavý prístup biskupa a jeho záujem aj o sociálne aspekty rozvoja kraja. Napriek uisteniam o vzájomnom pochopení však prípad J. Popovca pokračoval aj v nasledujúcom roku a bol ukončený až v marci 2005, keď sa od celej záležitosti rozhodne dištancoval sám J. Popovec.26 27 Značný rozruch vyvolal tiež plán protoihumena baziliánov na Slovensku V. Sedlačka premiestniť z Prešova o. Gorazda Timkoviča do Krasného Brodu a jeho brata o. Jozafata vyslať do Kanady. Tento krok bol totiž interpretovaný ako akt, ktorého príčinou bola len angažovanosť bratov v rusínskom a ukrajinskom hnutí, resp. pri ideovom koncipovaní jeho ambícií. Odporcovia uvedeného rozhodnutia, rovnako ako v predchádzajúcom prípade, zorganizovali petičnú akciu, ktorú podporilo 128 veriacich. Kompetentné orgány gréckokatolíckeho rádu sv. Vasiľa Veľkého v Prešove ani v Ríme však nereagovali podľa predstáv protestujúcich.28 Situácia sa ešte vyostrila v decembri 2004, keď protoihumen rádu i sekretár provincie Markian M. Greško, OSBM suspendovali bratov Timkovičovcov z pastoračnej služby v Prešove a pohrozili prísnym kanonickým trestom za neposlušnosť, pokiaľ do týždňa neopustia prešovský kláštor. J. Timkovič, OSBM bol preložený do kláštora v Trebišove, jeho brat Jozafat, OSBM do kláštora v Krásnom Brode.29 Zdá sa, že rusínska, a v podstate tiež ukrajinská tlač na Slovensku situáciu na tomto úseku posudzovali dosť tendenčne. Pomery totiž vyzerajú celkom inak, keď porovnáme konkrétny podiel rusínskej a ukrajinskej menšiny na počte obyvateľstva na jednej strane a veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na strane druhej, ako to demonštrujú tabuľky č. 3 a č. 4. Skutočnosť, že na rusínskom či ukrajinskom národnom hnutí sa aktívne podieľali len jednotlivci z radov gréckokatolíckych a ortodoxných duchovných, sa často interpretovala ako ich osobné hrdinstvo (F. Krajňák, bratia Timkovičovci, R. Vaco) a vzbura proti „nespravodlivej“ cirkevnej vrchnosti. Uspokojenie do tejto sféry neprinieslo ani veľmi očakávané menovanie o. P. P. Haľka za vikára pre Rusínov.30 Táto atmosféra sa premietla aj do rokovania 8. snemu Rusínskej obrody v novembri 2004. Viacerí delegáti upozorňovali na „postupnú slovakizáciu“ liturgií v gréckokatolíckej, ale aj v pravoslávnej cirkvi. Poukazovali na prípady umiestňovania rusínskych kňazov do slovenských obcí a naopak, kňazi slovenskej národnosti boli ustanovení práve do obcí s rusínskym a ukrajinským obyvateľstvom. Na základe diskusie k tejto otázke delegáti schválili otvorený list adresovaný pápežovi Jánovi Pavlovi II., Kongregácii pre východné cirkvi, Gréckokatolíckemu biskupstvu 26 Biskup J. Babjak nie je proti prinavráteniu o. Popovca pod Duklu; http://www. rusin. sk/aktuality/index. html. 27 Stanovisko otca Jaroslava Popovca k mediálnym vyhláseniam, http://www.rusin.sk/aktuality/index. html. 28 Národný novynký, roč.14, 3. 11. 2004, č. 44-45, s. 1. 29 KRAJŇAK, P.: Kryvda proty oo. Timkovičovým prodovžuje. Info Rusyn, roč. 1, december 2004, č. 12, s. 11. 30 KOPOROVÁ, K.: Slovakizacija z tychym požehnanjom jepiskopa?, Národný novynký, roč. 14, 1. 12. 2004, č. 48- 49, s. 2.
