Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
12 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín kontrolno-revľznu komisiu. Na prvom zasadnutí ústrednej rady vzniklo deväťčlenné predsedníctvo, ktoré zvolilo vedúcich predstaviteľov organizácie. Predsedom ZRUSR sa znovu stal Ivan Laba, za podpredsedov boli zvolení Pavol Bogdan a Peter Sokol. Kontrolno-revľzna komisia ZRUSR za svojho predsedu zvolila Svetlanu Čornaničovú.17 Pri porovnaní záverov a dokumentov zo zasadnutí najvyšších orgánov ROS a ZRUSR možno konštatovať viaceré odlišnosti, ale aj isté spoločné znaky. Zdá sa, že ROS o čosi priaznivejšie vníma národnostnú politiku Slovenskej republiky a objektívne podmienky pre rozvoj hnutia etnických menšín. Na druhej strane, predstavitelia ZRUSR využili svoje skúsenosti pri príprave a realizácii zjazdu, čo sa prejavilo na celkovej úrovni snemovania i vo formulovaní zjazdových materiálov. Obe organizácie však veľmi otvorene a kriticky poukázali najmä na problémy, ktoré ich trápia. Vo viacerých prípadoch sa dokonca zhodli na kritickom hodnotení niektorých javov, ktoré, viac alebo menej oprávnene, považujú za prekážku rozvoja národného života. Týka sa to hlavne postoja k otázke bohoslužobného jazyka v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, k premiestneniu redakcie národnostno-etnického vysielania z Prešova do Košíc a k regresľvnemu smeru v početnosti národnostných škôl. V dokumentoch ROS i ZRUSR však chýba kritický pohľad do vlastných radov, preto v nich evidentne prevládajú sťažnosti a požiadavky. V tejto súvislosti zvlášť pertraktovanými sú sociálno-ekonomické problémy severovýchodného Slovenska. Ide totiž o oblasť, v ktorej sa historická marginalita spojila s niektorými negatívnymi dôsledkami transformácie spoločnosti, akými sú najmä hospodárska recesia, vysoká nezamestnanosť a migráciou obyvateľstva. Najnovšie štatistické údaje však potvrdzujú, že i na sídelnom území Rusínov a Ukrajincov sa už objavujú aj isté pozitívne trendy, ktorým napomáha integrácia Slovenska, ale aj s ňou spojená súčasná regionálna politika. Kým v roku 2000 bol index rastu hrubého domáceho produktu v Prešovskom kraji ešte nižší než slovenský priemer, od roku 2001 je tomu naopak, ba v roku 2002 v tempe rastu zaostal len za Bratislavským krajom. Pravda, nemožno zabúdať, že hrubý domáci produkt Prešovského kraja zároveň predstavoval len 9 % slovenskej produkcie. K 31. decembru 2004 Prešovský kraj predčil tempom rastu počtu podnikateľských subjektov celoslovenský priemer, ba i v raste podielu súkromných podnikov dosiahol jeho úroveň.18 Menej úspešný je severovýchod Slovenska v raste maloobchodného obratu, v bytovej výstavbe a v ďalších ukazovateľoch životnej úrovne, V tejto sfére rozhodujúce je, že priemerná nominálna mesačná mzda v Prešovskom kraji za rok 2004 predstavovala 13 314 Sk, čo je o 21 % menej než na Slovensku a o 41 % menej než v Bratislavskom kraji. Pokiaľ ide o okresy s väčším počtom rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva, priemerná mesačná mzda tam tvorila 11 855 Sk, kým v Prešovskom kraji 13 314 a v celoslovenskom priemere 16 951 Sk.19 Ide o využívanie štrukturálnych fondov Európskej únie po vstupe Slovenska do EÚ, najmä vytváranie priemyselných parkov a financovanie aktívnej politiky trhu práce. 17 Tamtiež, s. 1-2. 18 Bulletin 4/2004. Prešov: Štatistický úrad Slovenskej republiky - Krajská správa v Prešove, 2005, s. 88-89 19 Tamtiež, s. 151.
