Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin

Rusíni a Ukrajinci na Slovensku v roku 2004

11

V správe o činnosti ZRUSR za obdobie od III. zjazdu, ktorú predniesol predseda organizácie Ivan Laba, boli uplynulé roky hodnotené ako veľmi ťažké a zložité. Zdôvodnil to rozdelením menšiny, sociálno-ekonomickými problémami regiónu, úpadkom ukrajinského národnostného školstva, ignorovaním požiadaviek menšiny, nedostatkom možností jej predstaviteľov podieľať sa na riešení problémov, rozdelením vysielania Slovenského rozhlasu pre ukrajinských a rusínskych poslucháčov, premiestnení redakcie do Košíc, ako aj v zmenami názvu a repertoáru divadla či múzea.

Isté nóvum predstavovala požiadavka na vytvorenie reprezentatívneho orgánu, ktorý by sa zaoberal problematikou národno-kultúrneho života etnických menšín a doporučoval orgánom miestnej samosprávy adekvátne riešenia najpálčivejších problémov. Nemenej diskutabilnou je tiež predstava, aby štát analyzoval vývoj ukrajinskej menšiny po druhej svetovej vojne a prijal opatrenia na jej ochranu a všestranný rozvoj.13

V oblasti vnútrozväzovej práce zjazd orientoval hlavnú pozornosť na aktivizovanie činnosti základných organizácii a regionálnych orgánov, na rozpracovanie a realizáciu konkrétnych opatrení zameraných na rozvoj etnickej , kultúrnej a jazykovej svojbytnosti Rusľnov-Ukrajincov a na rozširovanie členskej základne. Ako dôležitú úlohu formuloval tiež zabezpečenie podmienok pre postupné plnenie zámerov vyplývajúcich z rokovaní Dvojstrannej slovensko-ukrajinskej komisie pre otázky menšín, vzdelávania a kultúry.1'1

Delegáti zjazdu tiež navrhli iniciovať vytvorenie mediálnej rady národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pre Rusínov-Ukrajincov. V oblasti školstva a vedy odporučili zabezpečiť základný výskum súčasného stavu ukrajinského školstva a rozpracovať vedecky podloženú koncepciu jeho obnovenia stabilizácie a ďalšieho rozvoja.

V obdobnom duchu sa nieslo tiež Vyhlásenie delegátov IV. zjazdu Zväzu Rusínov- Ukrajincov Slovenskej republiky. Konštatuje, že podmienky pre činnosť organizácie a život ukrajinskej menšiny sa v mnohých smeroch zhoršili a Slovenská republika zaostáva v oblasti legislatívneho riešenia národnostnej otázky. Dôsledkom toho je aj pokles počtu ukrajinských škôl, zmena názvu a orientácie bývalého Ukrajinského národného divadla či likvidácia Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu. Nápravu očakávajú od štátnych a samosprávnych orgánov a Rady Slovenského rozhlasu.15

Predsedníctvo Ústrednej rady ZRUSR sa totiž už od 25. 2. 2004 zaoberalo otázkou presídlenia Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu z Prešova do Košíc. Prijalo Vyhlásenie Predsedníctva ÚR ZRUSR k súdnym rozhodnutiam o HR NEV Slovenského rozhlasu, v ktorom opätovne vyjadrilo nesúhlas s týmto rozhodnutím a znepokojenie nad postojom súdnych orgánov v tejto kauze.16

Podľa správy mandátovej komisie bolo na zjazde prítomných 65 % zvolených delegátov, ktorí zvolili 25-člennú Ústrednú radu ZRUSR, šesť kandidátov členstva a šesťčlennú

13 Utverdžujmo našu jednisť. Nove žytťa, r. 55, 10.1.2005, č. 1-2, s. 3.

14 Osnovni naprjamky dijaľnosti Sojuzu rusiniv-ukrajinciv Slovackoji Respubliky na period do 2008. Nove žytťa, roč. 55, 21. 1. 2005, č. 3-4, s. 5.

15 Tamtiež, s. 1.

16 Borotba za spravedlyvisť prodovžujeťsja. Nove žytťa, roč. 55, 12. 3. 2004, č. 11-12, s. 2.