Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 89 a zmyslu svojej práce s nimi nie je možno poskytnúť im pomoc ani pri odhaľovaní podstát a vzťahov medzi ľuďmi. Veď expertom pre prácu s marginalizovanými Rómami v našich podmienkach sa môžeme stať v priebehu 24 hodín. Ale stať sa a byť dobrým odborníkom môžeme až po niekoľkých rokoch tvrdej každodennej práce s nimi. V každej société možno pozorovať kladné, neutrálne, či záporné javy ľudského života. Tieto sú podmienené vzdelanosťou, hmotným zabezpečením a samotnou úrovňou spoločnosti v najširšom zovšeobecnení. Áno, najmä vzdelanosťou. Ako sociálny andragóg práve jej prikladám najväčšiu váhu v záujme uplatnenia marginalizovanej rómskej populácie na trhu práce a jej inklúziu do štruktúr európskej i slovenskej spoločnosti. Ale ako dosiahnuť tento náš želateľný stav, keď doteraz trh práce odmietal zamestnať marginalizovaných rómskych pologramotných, respektíve až analfabetných jedincov? Ako potom docieliť náš želateľný stav, keď zo špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných ich po ukončení povinnej školskej dochádzky opúšťajú rómske deti, z ktorých sa mnohé nevedia ani podpísať a súvisle prečítať písaný text? Je možné, aby naďalej sektor vzdelávania nepripravoval občanov pre trh práce, ale ich odkázal sektoru poskytujúcemu sociálnu pomoc a služby? Otvorene konštatujeme, že v celom súčasnom záujmovom kolotoči, v ktorom sa marginalizovaní Rómovia nachádzajú, je nielen problematické sa vyznať, ale aj navrhnúť také riešenia, ktoré by zodpovedné inštitúcie prijali za svoje a pokúsili sa aspoň o transformáciu svojich doterajších postojov voči problémom, ktoré nepochybne vážne škodia nielen nášmu štátu, ale aj jeho občanom. A na záver aspoň jedno odporúčanie pre všetkých. Doteraz sme na riešenie „rómskej problematiky“ vynaložili niekoľko miliárd slovenských korún a predsa sa nám ani na začiatku 21. storočia a v čase prechodu k vedomostnej ekonomike nepodarilo eliminovať analfabetizmus a pologramotnosť väčšej časti marginalizovanej rómskej populácie. Doposiaľ sme u nej tolerovali analfabetizmus, celoživotnú nezamestnanosť a explicitnú závislosť na pomoci sociálnej exekutívy. Čo keby sme sa v záujme vyššej civilizácie, rozvoja slovenskej spoločnosti a žiaduceho kreovania jej potenciálu ľudského kapitálu už v tomto storočí vynasnažili zvýšiť aj gramotnosť osobitne marginalizovaných Rómov. Veď aj J. A. Komenský sa vyjadril o spoločensky vylúčených ľuďoch tak, že sa narodili s hlavným cieľom, aby boli ľuďmi. Literatúra ADAMOVÁ, E. 2007. Konverzačný lexikón rómskej gramatiky. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 59. ISBN 80-89225-21-7. BARRO, R. J. L., LEE, J. W. 1992. International data on educational attainment updates and implications. Working paper. Combridge: National Bareau of Economic Research. BECKER, G. S. 1993. Human capital. CHICAGO: The University of Chicago Press, 1993, s. 15. BENHABIB, J., SPIEGEL, M. M. 1994. The role of human capital in economic development. Evidence from aggregate cross - country data. Journal of Monetary Economic, 34, s. 143-173. BRUNDTLANDOVÁ, H. 1992. Od ochrany prostredia k trvalo udržateľnému rozvoju. Dostupné na internete: www.htto://209.85.135.104/search?q=cache:osHrviE6HKQV:www.liptov.sk/oztatry/rozvoj.d CAPOTORTI, F. 1991. Study on the Rights of Persons belonging to Ethnic, Relgions and Lingustic Minorities. New York: United Nations, 1991, s. 7. ISBN 978-0-387-32875-1. ĎOBEŠ, M. 2003. Ľudský kapitál a ekonomika. Dostupné na internete: http:/www.saske.sk/cas/2-2003/dobes-std. html.
