Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
8 Tibor Loran a zdá sa, že všetko, čo ju ako nové obklopuje, vníma cez prizmu efektu prizerajúcej sa, v kombinácii s efektom pygmalion. Práve v takomto reálnom stave je táto populácia obyvateľstva nachádzajúca sa v centre pozornosti nášho zisťovania, ktorej najkritickejším problémom sa javí jej edukačný status a status na trhu práce. Po rokoch pretrvávania týchto problémov už dnes môžeme konštatovať, že ich kritická existencia je s najväčšou pravdepodobnosťou determinovaná poruchami v doterajšom riadení a v úrovni poskytovaných edukačných služieb marginalizovanej rómskej populácii. Máme na mysli tie edukačné služby, ktoré štát prioritne finančne zabezpečuje v záujme realizácie primárneho a sekundárneho vzdelávania prostredníctvom všetkých typov základných škôl. Tie základné školy, ktoré prvotné nadobúdanie a formovanie potenciálu ľudského kapitálu marginalizovaných rómskych detí a žiakov organizačne a odborne zabezpečujú v rámci ich plnenia povinnej školskej dochádzky. Dnes už takmer nikto nepochybuje, že celý tento obrovský problémový kolotoč už prerástol do takých multifaktoriálnych a multiaspektových dimenzií, že konzekvencie znáša celá slovenská spoločnosť a európsku z toho nevynímajúc. A ako sa nám javí, vzhľadom na reálne nastavenú paradigmu primárneho a sekundárneho vzdelávania sociálne a ekonomicky degradovaných Rómov, s najväčšou pravdepodobnosťou tento súčasný stav bude pretrvávať ešte ďalších niekoľko desiatok rokov. Tvorbu tejto vedeckej štúdie sme sýtili tromi problémovými oblasťami, ktoré sa ako najvýznamnejšie činitele na prvotnej produkcii potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov najvýraznejšie podieľajú. Je to škola, rodina a existenčné prostredie. Tieto tri najvýznamnejšie a najvplyvnejšie činitele nás zaujímali najmä z aspektu andragogickej edukácie a potrieb znalostného trhu práce, ale v širších spoločenských súvislostiach. Identifikujeme charakteristické špecifické znaky všetkých troch vzájomne pôsobiacich činiteľov a hľadali sme andragogicko-sociálne možnosti riešenia kvality života obyvateľov segregovaných osídlení. Hľadanie týchto možností a ich identifikácia majú nepochybne viacero možných rovín riešenia. My sme sa intencionálne zamerali predovšetkým na problémy súvisiace len s tými, ktoré sa procesné na prvotnom kreovaní potenciálu ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov najvýraznejšie zúčastňujú. MARGINALIZOVANŕ RÓMOVIA1 2 AKO ŠPECIFICKÝ POTENCIÁL ĽUDSKÉHO KAPITÁLU Od „nepamäti“ sveta sa vie, že vedecká presnosť vo vyjadrovaní je nevyhnutnou súčasťou efektívnej komunikácie a vednej odbornosti. Ešte viac to platí, ak skúmame takú exploratívnu problematiku, ktorá je svojou podstatou mnohovrstvenno - problematická, multidimenzionálna a interdisciplinárna. Zároveň problematická až tak, že jej konzekvencie pociťuje nielen slovpnská, ale aj európska spoločnosť. Medzi interdisciplinárne multi-1 Marginalizácia - je reálny stav v sociálnej, ekonomickej, zdravotnej, ekologickej, politickej, atď. degradácie jednotlivca, skupiny, či iného zoskupenia ľudí, z územného hľadiska obce, mesta, mikroregiónu, regiónu a pod. V súčasnom globálnom, digitálnom a vedomostnom svete, v prípade marginalizovaných Rómov pozorujeme, že ich etnicko-sociálna segregácia v osadách a getách (z ktorých reálne niet úniku, napriek tomu, že mnohí verbálne prejavujú záujem) v kombinácii s chudobou spôsobilostí degraduje ich až tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa nikdy nebudú môcť integrovať do štruktúr slovenskej spoločnosti. Ich súčasná sociálna degradácia sa výrazne prehlbuje a čo je najhoršie, aj konzervuje. 2 „Róm muž, Rómka žena“ (Adamová, 2007, s. 59).
