Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 9 dimenzionálne problematiky môžeme zaradiť aj tému tejto vedeckej štúdie. Absorbuje v sebe mnohé zistenia a poznatky z viacerých vedných odborov, ako napríklad z andragogiky, najmä jej subsystému - sociálnej andragogiky, psychológie, sociológie, personalistiky, pedagogiky i špeciálnej pedagogiky, sociálnej a misijnej práce, zdravotníctva, atď. Objektom uvedených vied je predovšetkým človek, no každá z nich má svoje exploratívne predmetné špecifiká. Nepochybne, môže to byť na jednej strane dôvodom k tomu, že príslušní odborníci budú pri čítaní tejto vedeckej štúdie nazerať na nami prezentované a definované jednotlivé pojmové kategórie predovšetkým z aspektu svojej vednej odbornosti. Na druhej strane to môže zapríčiniť aj „neužitočný chaos vo vednom myslení a pojmosloví, spôsobený...subjektívnymi faktormi termínovej svojvôle..." (Švec, 2003, s.6). Aby sme sa nedostali do takého stavu, ktorý Š. Švec označuje chaosom a termínovou svojvôľou, preto už v jednotlivých subkapitolách tejto kapitoly i v ďalších považujeme za kľúčové obsahovo vymedziť a objasniť aj základné pojmové kategórie, ktorými operujeme v celej vedeckej štúdii. Z nášho pohľadu ich vnímame ako „sociálne reprezentácie reality, ktoré sú premenlivé a pominuteľné v čase. Avšak takýchto reprezentácií - jednotlivými subkultúrami zdieľaných a akceptovaných „verzií reality“ - môže byť niekoľko súčasne. V istej kultúre a v istom čase existujú paralelne viaceré „konštrukcie“, či chápania pojmov, ktoré sú v jazyku označované totožnými výrazmi (slovami) bez toho, aby o sebe vzájomne vedeli, resp. boli by jednotlivými spoločenskými skupinami rovnako akceptované, ich rozdielnosť a prípadná rozporuplnosť úplne či rovnako uvedomované“ (Zápotočná, 2004, s.17). V koherencii s tým aj z aspektov zisťovania tematicky stanovenej problematiky, ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na produkcii potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu u marginalizovaných Rómov žijúcich v segregovaných3 vidieckych osadách,4 mestských getách,5 alebo iných exkludovaných6 osídleniach a sú z hľadiska sociálnej andragogiky a iných vied o človeku pome3 Segregácia - „oddeľovanie, odlučovanie, vylučovanie. 1. polit, (rasová), spôsob rasovej diskriminácie spočívajúci v oddeľovanínebelošského obyvateľstva od belošského" (Kraus a kol., 2008, s.864). 4 Osada - „ide o zoskupenie chatrčí - domkov nachádzajúcich sa v jednom priestore, obvykle v extravilánovej (segregovanej) časti príslušnej obce. Prevažne ide o nelegálne stavby chatrčí - domkov s nedostatočnou, alebo žiadnou infraštruktúrou. Osada nevytvára samostatný urbanistický celok a obývajú ju rodiny rovnakých antropologicko-etnických a sociálnych črt - znakov. Napríklad, v slovenských podmienkach v osadách existenčne žijú iba exkludovaní a marginalizovaní Rómovia bez ohľadu na to, k akej subminorite pociťujú príslušnosť (rumungro, olašskej, maďarskej, sinty, atď.). Chatrče nezodpovedajú spoločensky uznávanému štandardu bývania a ľudská existencia v nich je v rozpore s právom na dôstojný, zdravý a bezpečný život“ (Loran, 2007, s.45). 5 Mestské geto - chápeme ním také mestské osídlenie v rámci teritória príslušného mesta, ktoré sa obvykle nachádza v jej priestorovo segregovanej časti. Najčastejšie mestské geto sa v príslušnom meste územne nachádza v podobe nejakej mestskej časti (napríklad, Košice - Mestská časť Luník IX) s obmedzenými samosprávnymi právomocami, alebo v extravilánovej časti mesta v podobe segregovaného osídlenia (napríklad, extravilánová časť známa ako Čierne mesto (Dúžavská cesta) v Rimavskej Sobote bez samosprávnych právomocí)). Ide o mestské časti, ktoré sú panelákovej výstavby. 6 Exklúzia - „je stav, ktorý sa reálne prejavuje v tom, že určití jednotlivci (v našom prípade Rómovia) sú vytláčaní existenčne žiť na periférii spoločnosti a do extravilánových častí, prostredia ako segregovaných osád a giet bez civilizačných služieb a základnej infraštruktúry. Ich existenciou v takomto segregovanom a civilizačno nedôstojnom prostredí je im zabránené podieľať sa na rozvoji spoločnosti, mať štandardný prístup k službám (edukačným, sociálnym, poradenským, právnym, zdravotníckym, bankovým, atď.) a aktívne participovať na rozhodnutiach exekutívnych inštitúcií (štátnych a samosprávnych), ktoré sa ich bytostne dotýkajú a spätne ich plnenie aj kontrolovať. Dôsledkom ich dlhodobej, až celoživotnej existencie v exkludovanom prostredí je ich marginalizácia, analfabetizmus, pologramotnosť, bieda, atď.
