Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
82 Tibor Loran Tab. 22 Status na trhu práce respondentov Status Muži% Ženy % Spolu Od roku 1990 nepracujem 11787,3 12694,0 243 Od roku 1990 som práčov al iba krátko, teraz viac ako 10 rokov nepracujem 11 8,2 4 3,0 15 Za posledných 5 rokov som pracoval iba tri mesiace v rámci verejno-prospešných prác (VPP) 6 4,5 4 3,0 10 Na úrade práce som evidovaná - evidovaný od roku 1990 3 2 5 Total 134 100 134 100 268 Až 243 participantov uviedlo, že od roku 1990 nepracuje, z toho 117 mužov a 126 žien. Pätnásť participantov, z toho 11 mužov a 4 ženy uviedlo, že od roku 1990 pracovalo iba krátko, teraz viac ako 10 rokov už nepracuje. Desiati participanti, z toho 6 mužov a 4 ženy uviedli, že za posledných 5 rokov pracovali iba tri mesiace v rámci verejno-prospešných práce (projekt VPP). Len 5 participantov uviedlo, že je v súčasnosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaných ako uchádzač o zamestnanie. Z údajov uvedených v tabuľke 22 vyplýva, že v skutočnosti za posledných 10 rokov nepracoval ani jeden participant v riadnom pracovnom pomere napriek tomu, že ide o osoby v produktívnom veku. To znamená, že ich status na trhu práce je s najväčšou pravdepodobnosťou nulový a participanti trpia deficitom kontaktov so zamestnávateľmi. Táto reálna situácia poukazuje aj na to, že naši participanti tým, že majú nulové postavenie na trhu práce viac ako 10 rokov, ich závislosť na statuse klientov sociálnych oddelení, na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, sa z roka na rok prehlbuje. Zdá sa, že tento stav je už aj zakonzervovaný a v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou neriešiteľný. Metóda zberu údajov Výber metódy zberu údajov, ktorú sme pôvodne chceli v prieskume použiť (dotazník), nebolo možné, a to preto, lebo veľký počet participantov sa explicitne prejavoval sociálno-ekonomickou degradáciou a chudobou spôsobilostí (prejavovanej aj v základnej gramotnosti - neboli spôsobilí písať a súvisle prečítať písaný text s porozumením ). To nás prinútilo k tomu, že sme sa rozhodli ako metódu zberu údajov použiť skupinové kombinované interview, čo umožňovalo participantom iba verbálne odpovedať na naše položené otvorené otázky v ich materinskom jazyku. Vzhľadom na vysoký počet participantov (268), rozhovory sme uskutočňovali vždy v 20 členných skupinách (10 mužov - otcov a 10 žien - matiek) v období od januára 2008 do júna 2008. Rodičovské páry participantov sa vzájomne od malička poznali, čo im umožňovalo otvorene odpovedať na nami položené otázky, ale aj voľne rozprávať o mnohých problémoch, ktoré sú koherentné s ich sociálnym statusom v obci, ich životnými stratégiami, edukačným statusom, uplatnením na regionálnom trhu práce, výchovou a vzdelávaním ich detí, atď.