Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 73 subminorite pociťujú príslušnosť. Chatrče nezodpovedajú spoločensky uznávanému štandardu bývania a ľudská existencia v nich je ľ rozpore s právom na dôstojný, zdravý a bezpečný život“ (Loran, 2007, s. 45). Mestským getom máme na mysli také osídlenie v rámci teritória príslušného mesta, ktoré sa obvykle nachádza v jej priestorovej segregovanej časti. Najčastejšie mestské geto sa v príslušnom meste územne nachádza v podobe nejakej mestskej časti (napríklad, Mestská časť Košice Luník IX) s obmedzenými samosprávnymi právomocami, alebo v extravilánovej časti v podobe segregovaného osídlenia (napríklad, extravilánová časť známa ako Čierne mesto, Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote), bez samosprávnych právomocí. Ide o mestské časti, ktoré sú panelákovej výstavby. Na národnej úrovni zväčša ide o osadové getá, ktoré sú bez štandardných prístupových ciest (najčastejšie chodia po poľnom a štrkovom chodníku, ktorý keď zaprší je samé blato) a bez inžinierskych sietí. Sú až zdravotne a sociálne rizikové. Zväčša ich obývajú afinitné rodinné zoskupenia. Jednoizbové chatrče sú najčastejšie z dreva (guľatého, či doskového), obité koróznym plechom a bez okien. Nemajú zavedený elektrický prúd, plyn, kanalizáciu, pitnú vodu. Rómovia spravidla pijú povrchovú vodu z potokov. V osadách, kde je k dispozícii aspoň studňa, voda v nich nevyhovuje mikrobiologickým ukazovateľom. Hygienicky závadnú vodu v segregovaných osadách pije viac ako 18 000 Rómov.96 Tým, že je rok čo rok pociťovaný deficit kanalizácie v týchto osadách, ich obyvateľstvo to rieši po svojom - fekálií a exkrementov sa zbavuje v blízkosti svojich chatrčí a zápach z nich, sa najmä v teplejšom počasí šíri nielen v celom priestore osídlenia, ale aj v širšom okolí intravilánovej časti obce. Okrem toho je celé okolie osídlenia znečisťované aj domácim komunálnym odpadom (neobjednali si veľkoobjemové kontajnery). V mnohých osadách sa likvidácia odpadu a samotnej nečistoty verejných priestranstiev nerieši. Príslušne zodpovedné inštitúcie samospráv to najčastejšie odôvodňujú nedostatkom finančných prostriedkov na nákup kontajnerov. V kontexte s touto argumentáciou aj tým, že: > väčšia časť Rómov žijúcich v osadách nemá trvalé bydlisko v obci, > obci neplatia ročné dane, napriek tomu, že pre svoje rodinné účely využívajú buď pozemky obce, alebo konkrétneho nemenovaného súkromného majiteľa (poplatky za využívanie jeho súkromného pozemku neplatia ani jemu). Ako sme už predtým spomenuli, väčšia časť segregovaných osád sa stala zdrojom nákazlivých chorôb, v ktorých proces šírenia nákazy prebieha podobne ako napríklad v rozvojových afrických krajinách. V súčasnosti zaznamenávame, že najčastejšie sa vyskytujúcimi infekčnými chorobami sú hepatitída A, bacilárna dyzentéria, giardióza, svrab, pedikulóza - zavšivavenie, pyodermie - bakteriálne zápaly kože, mykózy - ochorenia spôsobené hubami, enterokolitídy - zápaly čreva, napríklad salmonelóza, šige-96 Napríklad, na konci dediny Svinia (okres Prešov) smerom na obec Lažany a Jarovnice sa nachádza segregovaná rómska osada, v ktorej žije približne 650 Rómov. Vytvárajú približne 100-110 samostatných rodín. 400 rómskych obyvateľov je mladších ako 18 rokov a iba 3 Rómovia dovŕšili viac ako 60 rokov. V osade nie je zavedená kanalizácia a ani inak dostupná pitná voda. Ako zdroj pitnej vody Rómom slúži kanalizácia na odvod povrchovej vody, ktorá je od osady vzdialená asi 100 metrov. Ernest Galyas, vo svojej študentskej seminárnej práci Vzdelávacie potreby Rómov (2007, s. 2), v súvislosti s osadou Svinia uviedol, že „všeobecne môžem konštatovať, že rómska osada v obci Svinia patrí k jednej z najzaostalejších v regióne“.
