Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
74 Tibor Loran lóža, ovčie kiahne, choroby dýchacích ciest - opätovne aj epidémie tuberkulózy, vírusová hepatitída - infekčný zápal pečene, infekčná žltačka a pod. Podotýkame, že v segregovaných osadách bez hygienického štandardu sa najviac vyskytujú vírusové hepatitídy typu A a E. Ide o choroby známe aj ako choroby špinavých rúk, ktoré sa šíria kontaminovanou vodou, neumývanými rukami, potravinami, alebo sú veľmi často prenášané aj fekálno - orálnym spôsobom (deti sa hrajú na zemi v okolí chatrčí, ktoré je nepretržite znečisťované ľudskými a zvieracími exkrementami). Uvedené choroby i ďalšie ako žltačka, zväčšená pečeň, hepatitída typu B a C sa v poslednom období nezriedka vyskytujú u Rómov, a to najčastejšie z dôvodu zvyšujúcej sa prostitúcie a drogovej závislosti v osadách, ktorých následkom je aj nárast infekcie vírusu HIV a syfilisu. V dôsledku absolútne neviazaného sexuálneho styku a nečistých injekčných ihiel je už evidovaný nárast osôb s cirhózou pečene, často s prechodom do rakoviny a nemocnice už bežne evidujú zvyšovanie počtu novonarodených rómskych syfilických detí. Ďalej sa vyskytujú hnačkové ochorenia a metabolické poruchy súvisiace s podvýživou a vysokou proporciou alkoholizmu. V posledných desiatich rokoch lekári opätovne zaznamenávajú zvyšovanie počtu osôb z osád s chorobou známou ako zelený zákal oka (glaukóm) - recesívne autozómový typ dedičnosti, vzhľadom na afinitľvnu príbuznosť osôb žijúcich mimo tradičných manželských zväzkov. Napríklad, na tento vážny zdravotnícky problém upozorňuje aj P. Šaško v štúdii Zdravotná situácia rómskej populácie (2002, s. 660), v ktorej konštatuje, že „už v roku 1960 podľa Dronamraju bola zistená tendencia uzatvárania pokrvných vzťahov pre veľkú časť populácie indického subkontinentu, u ktorých sa nachádzajú prakticky najvyššie hodnoty koeficientu inbrľdingu (miery kríženia pokrvných príbuzných). Tento fakt na slovenské podmienky potvrdila populačno-genetická analýza vrodeného zeleného zákalu oka s recesívne autozómovým typom dedičnosti vo vybranej populačnej vzorke slovenských Rómov. Zistilo sa, že rodičia postihnutých pacientov sú navzájom príbuzní v 46%“. Pokiaľ ide o bývanie, interiér ich chatrčí je veľmi jednoduchý a z hygienických dôvodov na bývanie absolútne nevyhovujúci. Podlaha v nich je z podupanej hliny, alebo dosiek. V rohu miestnosti sa obyčajne nachádzajú staré kachle na tuhé palivo. Miestnosť je vetrateľná iba cez otvorené drevené, alebo plechové dvere. Jediným kusom nábytku v chatrči je obvykle stará široká posteľ, na ktorej spia rodičia a ich najmenšie deti. Staršie deti a ostatní dospelí spia na zemi - slame, špinavých dekách alebo handrách. Detský kútik, knižky, hračky, alebo iné civilizačné predmety sa v miestnosti nenachádzajú. Vo všetkých rómskych osadách sa vyskytuje priestorový problém na bývanie. Obvykle miestnosť chatrče obýva 10 - 15 osôb. Na jedného obyvateľa pripadá priemerne 1 m2, v mnohých prípadoch len 0,6m2 (napríklad, v obci Bystrany sme zistili, že v časti osady jednu chatrč obýva až 24 osôb. Jednou z obyvateliek bola aj 62 ročná žena, matka 22 detí a zároveň stará mama 33 vnúčat). Vzhľadom na priestorové problémy chatrčí sa maloleté deti nezriedka stávajú svedkami neprístojných hádok dospelých, ich pitia alkoholu, kartárstva, sexuálnych stykov, bitiek, vulgarizmov, atď. V poslednom čase problém konzumovania tvrdých drog, inhalovania rôznych prchavých látok a prostitúcie neobišiel ani osady, či mestské getá. Napríklad, počas našej návštevy v osade Habeš (obec Sečovce, okres Trebišov) približne 95 % Rómov v našej prítomnosti buď inhalovalo prchavé látky, alebo boli pod vplyvom alkoholu. Šokujúcim zážitkom bol pre nás pohľad na 75 ročnú ženu, starú mamu a jej 5 ročného vnuka, ktorí spolu po nafetovaní toulénom ležali špinaví v blate. Na základe našich empiric-
