Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 71 Všetky vyššie uvedené charakteristické znaky marginalizovanej rómskej rodiny sú v skutočnosti i jej špecifickými problémami ako klienta andragogickej, sociálnej, misijnej, školskej a zdravotníckej práce. V kontexte s vyššie uvedenými charakteristickými znakmi a uvedeného významového chápania pojmu rodina sa natíska aj otázka, na ktorú si s najväčšou pravdepodobnosťou nikto netrúfne otvorene odpovedať: Je spoločnosťou aj marginalizovaná rómska rodina z osady reálne vnímaná ako najvýznamnejšia spoločenská inštitúcia? Mnohí z nás určite odpovedia, že áno. Ale potom prečo následkom všetkých doterajších spoločenských stratégií, či experimentov je stav taký, za ktorý sme ako štát neustále kritizovaný významnými európskymi a svetovými inštitúciami?95 A to napriek tomu, že napríklad v období rokov 1999 - 2006 sme ako štát do riešenia zlepšovania stavu slovenských Rómov investovali viac ako „4 miliardy Sk“ (Loran, 2007, s. 53- 5). Veď je všeobecne známe, že v biede, segregovanosti a chudobe spôsobilostí nedokázal pravdepodobne žiadny jednotlivec stať sa dobrým živiteľom rodiny a byť úspešným občanom štátu. Doterajšia história vývoja ľudstva a súčasná realita to potvrdzujú. Tretím najvýraznejším a najdôležitejším objektívnym vonkajším činiteľom, ktorý negatívne pôsobí na kreovanie potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu rómskych rodín a celých afinitných spoločenstiev z osád a giet, je ich životné existenčné prostredie, ktoré sociálno-ekonomickú degradáciu a celkovú biedu spôsobilostí jednotlivcov, rodín a celých getových spoločenstiev zdvoj až ztrojnásobujú a tak prehlbujú. Tieto segregované existenčné prostredia sú difúzne s inými činiteľmi podieľajúcimi sa na produkcii potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu, a to najmä s rodinou, materskou a základnou školou. Pod životne existenčným getovým prostredím marginalizovaných rómskych rodín chápeme najmä taký lokálne etnicky uzatvorený priestor v extravilánových častiach jednotlivých obcí a miest, ktorý je im na každodennú satu ráciu najnutnejších ľudských potrieb a kohortových záležitostí vyhradený na používanie. Aj tento priestor ich od väčšinovej populácie segreguje a marginalizuje bez ohľadu na ich rodinné, či individuálne záujmy a potreby. Marginalizovaná rómska rodina je prevažne voči svojej životnej existencii v segregovanom prostredí indiferentná, bezmocná, časom sa mu prispôsobiaca a nachádzajúca sa v rezignačnom stave na jeho intencionálnu civilizačnú transformáciu. Na území nášho štátu sa vo vidieckych obciach nachádza okolo 45 výrazne etnicky segregovaných a sociálno-ekonomicky degradovaných rómskych osád, ktoré sú od intravilánu obcí vzdialené od 50 do 1 000 metrov (napríklad, Stará Lesná, Jezersko, Marhaň, Palota, Pečovská Ves, Vtáčkovce, Boliarov, atď.). Nad 1 000 metrov vzdialených od intravilánu obcí sa na našom území nachádza 30 najsegregovanejších vidieckych getových osád (napríklad, Hrabské, Lenartov, Ortuťová, Chminianske Jakubovany, atď., tabuľka 19), čo reálne nedovoľuje inklúziu marginalizovaných rodín, ktoré v nich existenčne žijú, do štandardných štruktúr slovenskej spoločnosti. Uzatvorenosť celého osadového geta, deficit sociálnych kontaktov so širším prostredím, sociálnych istôt a prístupu k štandardným civilizačným službám, túto ich segregovanosť niekoľko násobne zvyšujú. Následkom doterajšieho neefektívneho riešenia celej tejto problematiky sa stav zakonzervoval a do budúcnosti už nevidíme jeho žiaduce eliminovanie, alebo riešenie. 95 V roku 2007 boli SR adresované 4 upozornenia v súvislosti s nevyhovujúcim statusom Rómov, v roku 2006 to bolo 8, roku 2005 6 krát.
