Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
70 Tibor Loran a finančnom zabezpečení, disponovanom rodinnom potenciáli ľudského kapitálu, atď. To, že marginalizovaná rómska rodina z osady, či geta sa výrazne odlišuje od nerómskej rodiny potvrdzujú aj jej charakteristické znaky a regulátory, ktoré sa viažu iba k nej a navonok identifikujú jej špecifickú odlišnosť oproti iným etnickým rodinám (tabuľka 18). Identifikáciu charakteristických znakov sme vykonali na základe nášho empirického poznania marginalizovaných rómskych rodín žijúcich v osadách. Tab. 18 Špecifické charakteristické znaky marginalizovanej rómskej rodiny z osady ► Explicitná príslušnosť k rómskemu spoločenstvu - vo väčšej miere antropologické a kultúrne znaky takejto rodiny explicitne poukazujú na jej príslušnosť k rómskemu spoločenstvu bez ohľadu na to, či sa jej členovia hlásia k svojej etnicite, alebo nie. ► Viacgeneračná afinitná endogamnosť a početnosť rodinného zoskupenia je obvyklé, že starší i mladší členovia rodiny žijú v afinitnom, spoločne v jednom početnom zoskupení (najčastejšie ide o 15-35 osôb v jednom priamom rodinnom zoskupení a iba tie sú považované za najbližších členov rodiny). ► Párová existencia mimomanželského zväzku - jednotlivci vytvárajúci rodinu najčastejšie žijú v párovej existencii ako druh a družka, teda mimo tradičného manželského zväzku. Preto doteraz nebolo zaznamenané, že by Róm a Rómka z osady, existenčne žijúci v spoločnej domácnosti, sa štandardne rozviedli. Ich spoločnú životnú existenciu potvrdzuje iba cigánska svadba vykonaná priamo v existenčnom prostredí. Oficiálny písomný dokument o ich zväzku neexistuje. V prípade exitusu rodičov, dedičné konanie neprebieha, pretože ich deti nemajú čo po nich dediť. Za svojho života nie sú vlastníkmi nehnuteľného, či hnuteľného majetku. V bankách nemajú vedené žiadne účty. Chatrč, ktorú obývajú, je majetkom všetkých členov rodiny. ► Afinitné interakčné vzťahy - preferencia afínitných interakčných vzťahov, čo následne spôsobuje vzájomné izolovanie sa od ostatných osadových a getových rodín (pravidlom sa stalo, že pokrvne nepríbuzenské rodiny voči sebe vystupujú nepriateľsky a agresívne). ► Generačná distribúcia retardovaných kultúrnych tradicií a asociálnych rodinných noriem - vo väčšine prípadov sú dospelí ich distribútormi. Stávajú sa tak prekážkou pre vytvorenie podmienok na realizáciu rozvojových programov, projektov intencionálne cielených na deti a mládež z osád a giet. ► Submisívnosť - požiadavkou je, aby sa každý člen rodiny už od útleho veku podrobil, podriadil či stotožnil s preferovanou rodinnou kultúrou. Tiež v rámci jej štruktúry si osvojil interpersonálnu komunikáciu a vo verbálnej podobe uskutočňoval iba prostredníctvom jazykového nástroja, ktorý si ako prvotný osvojil v rodine, t.j. rómsky, v príslušnej regionálnej nárečovej podobe. V kontexte s tým platí podriadenie sa kohortovým sociálnym normám pretaveným do ich životných stratégií, ktoré sú v súčasnosti orientované najmä na saturáciu najnutnejších biologicko-sociálnych potrieb afinitného príbuzenstva (životná existencia zo dňa na deň). ► Existencia v etnicky segregovanom, sociálno-ekonomicky degradovanom prostredí najčastejšie v extravilánových častiach vo vidieckych getách - osadách a mestských getách v podobe segregovaných mestských častí. ► Individuálna a rodinná sociálno-ekonomická degradovanosť všetci členovia rodín sa explicitne nachádzajú už v sociálnej a ekonomickej degradovanosti. Tento stav vytvoril celé afinitné skupiny, zoskupenia rodín, ktoré dovedna vytvárajú celé osadové spoločenstvá. ► Chudoba spôsobilostí - analfabetizmus, poprípade pologramotnosť, potenciál ľudského kapitálu rodiny nevyužiteľný vo vedomostnej ekonomike. Tento fenomén je prenášaný z generácie na generáciu v rámci existencie kultúry biedy, poprípade chudoby. V súčasnosti sa u prevažnej väčšiny tento negatívny stav nachádza už v zakonzervovanej podobe. ► Celoživotná nezamestnanosť už celé rodinné generácie majú nulovú pracovnú aktivitu na trhu práce. Z generácie na generáciu sa táto prenáša aj v súvislosti s explicitnou absenciou kontaktov s trhom práce. ► Status v sociálnej sieti - celé generácie rodín sú celoživotné závislé na dávkach v hmotnej núdzi a pomoci od sociálnej exekutívy, poprípade neziskových mimovládnych organizácií (stali sa ich trvalými klientmi).___________________________________________________________
